Minister školstva Juraj Draxler predpokladá, že 85 percent financií, ktoré ako členský príspevok Slovensko investuje, sa vráti v rámci projektov slovenských výskumníkov. Tie sa majú pripraviť v priebehu roka. „Do jedného roku musíme naplniť dohodu tým, že sa začnú realizovať projekty,“ uviedol po podpise zmluvy Karlheinz Kreuzberg z Európskej vesmírnej agentúry.
Bohuslav Chrenko zo Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity upozornil, že teraz ide o to, aby Slovensko pripravilo, čo najkvalitnejšie projekty, z ktorých si potom vesmírna agentúra vyberie tie, ktoré sa budú financovať.
Práca pre agentúru nie je pre slovenských výskumníkov výnimočná. Viaceré zariadenia, ktoré už leteli do vesmíru, vyvíjali napríklad v Ústave experimentálnej fyziky SAV v Košiciach. Asi najznámejšie je zariadenie v rámci sondy Rosetta, ktorej sa vlani podarilo pristáť s modulom priamo na kométe Čurjumov-Gerasimenko. Pristátie na kométe bolo historickým úspechom, ktorý sa zatiaľ nikomu nepodaril. Na vývoji servisného elektronického modulu Rosetty spolupracoval slovenský výskumník Ján Baláž z oddelenia kozmickej fyziky, ktorý dva roky striedavo robil v laboratóriách v Košiciach a Írsku.
Karol Flachbart, riaditeľ Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach, aj preto podpis dohody jednoznačne víta. „Sme veľmi radi, že sa táto zmluva konečne podpísala,“ reagoval na včerajšiu správu. Slovenskí výskumníci by sa takto podľa neho mohli stať rovnocennými partnermi zahraničným kolegom. „Máme veľmi veľa rôznych aktivít, viaceré sú rozbehnuté. Vždy sme však pri týchto projektoch boli nepriamo, cez nejakého partnera. Výhodou bude, že sa do toho budeme môcť zapájať priamejšie a s možnosťou aj viac povedať,“ povedal Flachbart.
Košický ústav SAV, ktorý má oddelenie kozmickej fyziky s detašovaným pracoviskom na Lomnickom štíte, spolupracuje na jednom z projektov viacerých vesmírnych agentúr. „Spoločne budú detekovať najenergetickejšie častice, ktoré k nám prilietavajú z kozmu,“ vysvetlil Flachbart. Do projektov Európskej vesmírnej agentúry sa môžu zapojiť aj slovenské firmy. „Záujem od firiem, ktoré sa už dnes podieľajú na niektorých projektoch v oblasti robotiky, meraní, materiálového výskumu, je veľký,“ pripomenul minister Draxler.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Podľa Chrenka ide o desiatky firiem najmä v oblasti materiálového výskumu, telekomunikačných a informačných technológií. Konkrétne podniky vzhľadom na to, že projekty sa ešte len idú pripravovať, nechcel menovať. Spolupráca s Európskou vesmírnou agentúrou z hľadiska zavádzania inovácií a vývoja nových technológií môže byť pre ne veľmi prínosná.
„Čokoľvek, čo má letieť do vesmíru, musíte postaviť tak, aby to bolo schopné prežiť samotný štart rakety, ale aj pobyt vo vesmíre. Teda vákuum, veľké striedanie teplôt, veľké vibrácie, plus radiácia. Každý, kto sa do takého projektu zapojí, sa potom v budúcnosti môže prakticky realizovať pri stavbe technických zariadení, ktoré prinesú vysokú pridanú hodnotu,“ priblížil Chrenko. Takými sú podľa neho napríklad telekomunikačné zariadenia, navigačné systémy, globálny vysokorýchlostný internet. „Slovensku sa môže takto podariť zapojiť sa do aktivít s vysokou pridanou hodnotou,“ dodal Chrenko.
Možno poletí aj prvá slovenská družica
V rámci spolupráce s Európskou vesmírnou agentúrou by sa do vesmíru mohla dostať aj prvá slovenská družica. Na nej sa pracuje na viacerých pracoviskách Žilinskej univerzity, Slovenskej technickej univerzity, Technickej univerzity v Košiciach a v Ústave experimentálnej fyziky v Košiciach. Raritou pritom je, že prvú slovenskú družicu s veľkosťou 10 × 10 × 10 cm a hmotnosťou 1 kilogram vyvíjajú nadšenci zo Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity vo svojom voľnom čase v kancelárskych priestoroch. Jedno z meracích zariadení postavili v kúpeľni. Cieľom družice by malo byť pozorovanie ultrafialového žiarenia vrchnej atmosféry na nočnej strane Zeme.
Či družica poletí z kozmodrómu Európskej vesmírnej stanice v juhoamerickej Francúzskej Guyane závisí aj od financií. Projekty v kozmonautike sa pohybujú v desiatkach až stovkách miliónov eur, Slovensko síce môže niečím prispieť, ale určite nebude hlavným hráčom.