Napríklad v trestných veciach súd nemôže pojednávať, ak tam nie je asistentka. O tom, ako a či sa súdne siene vôbec otvoria, rozhodnú sudcovia a príslušné senáty. Fungovať by mali podateľne a pohotovostné služby.
Na štrajku sa zúčastní až 3 700 zo 4 000 súdnych zamestnancov. Do práce nepôjdu asistentky, pracovníčky informačných centier, podateľní, hospodárky, rozpočtárky a vyšší súdni úradníci. Od štátu žiadajú vyššie platy a viac peňazí aj pre samotný rezort spravodlivosti.
„Štrajk zamestnancov súdov sa uskutoční vo štvrtok a jeho súčasťou bude aj protestné zhromaždenie pred ministerstvom financií. Odtiaľ sa účastníci protestu presunú pred rezort spravodlivosti,“ informovala Marta Božková, predsedníčka Odborového zväzu justície.
Ak na ich požiadavky nik reagovať nebude, Božková nevylučuje ani možnosť viacdňového štrajku. „Ak vláda nevyhovie našim požiadavkám, zamestnanci žiadajú štrajkový výbor, aby vyhlásil trojdňový štrajk,“ dodala predsedníčka zväzu.
V deň štrajku by malo na 62 okresných a krajských súdoch prebehnúť dokopy vyše 1 300 pojednávaní. „V prípade pojednávaní stanovených na deň štrajku budú o ďalšom postupe rozhodovať príslušní sudcovia a senáty,“ uviedla Alexandra Donevová, hovorkyňa ministerstva spravodlivosti.
Rezort podľa Donevovej rešpektuje právo zamestnancov na štrajk, no ten nesmie neprimerane zasiahnuť do ústavného práva na súdnu ochranu a ohroziť bezpečnosť. Z toho dôvodu budú na jednotlivých súdoch fungovať podateľne a pohotovostné služby, ktoré vydajú predbežné opatrenia a rozhodnutia o väzbe.
Obmedzený režim na krajských a okresných súdoch potvrdili aj hovorcovia jednotlivých krajov, ktorých denník Pravda oslovil. „Zabezpečené bude fungovanie podateľne súdu. Sudca však zváži akútnosť vykonania pojednávania. V trestných veciach pri neprítomnosti asistentky pojednávanie nemožno vykonať vôbec,“ uviedol hovorca Krajského súdu v Žiline Jozef Michňa.
Rovnaké to bude aj v Nitrianskom kraji, pričom na Krajskom súde v Nitre sa budú prijímať len osobne podané podania. O tom, či prebehnú pojednávania, rozhodnú podľa hovorcu súdu Mária Pivarčiho sudcovia, ktorí ich budú viesť.
V Trenčianskom a Prešovskom kraji neotvoria ani informačné centrá, ktoré bežne poskytujú informácie verejnosti. Podania v Trenčianskom kraji budú v podateľniach prijímať vedúci pracovníci súdov.
V Banskobystrickom kraji súdy vykonajú len tie úkony, na ktoré sú stanovené krátke zákonné lehoty. Ide napríklad o rozhodnutia o väzbe. „Či prebehnú naplánované pojednávania, závisí od konkrétneho zákonného sudcu a od okolností, ktoré nastanú v prejednávanej veci a na konkrétnom súde,“ mienila hovorkyňa Krajského súdu v Banskej Bystrici Silvia Zdráhalová Rúfusová.
Informácie o obmedzeniach chodu súdov nájde verejnosť na ich príslušných webových stránkach. V prípade zrušenia pojednávaní by mali súdy účastníkov vopred informovať. V Prešovskom kraji budú ľudí pri vstupe do budovy o tom informovať príslušníci justičnej stráže.
Na to, že treba zlepšiť finančné a materiálne zabezpečenie súdov, zamestnanci upozorňujú pravidelne od roku 2012. V decembri im hrozilo, že nedostanú plat ani koncoročné odmeny. Stredoškolsky vzdelaní zamestnanci justície zarábajú podľa Božkovej 430 eur v hrubom a vysokoškolsky vzdelaní 650 eur. Mesačný zárobok sudcu je niekoľkokrát vyšší, v priemere je to 3 415 eur spolu s 13. a 14. platom.
Medzi šéfom justície Tomášom Borecom a ministrom financií Petrom Kažimírom prebiehajú už tretí týždeň rokovania o navýšení rozpočtu. Zatiaľ však závery známe nie sú. „Minister spravodlivosti Tomáš Borec už viackrát uviedol, že rokovania sú konštruktívne a smerujú k nájdeniu vhodných riešení,“ reagovala Donevová.