Za nárastom nových strán vidí sociológ Pavel Haulík problém v tých existujúcich. Niektoré nie sú schopné znovu sa dostať do parlamentu a nieto ešte ponúknuť protiváhu Smeru. Potom sa iné riešenie, ako vznik nových subjektov podľa neho ani neponúka. „Staré strany sú zvnútra nereformovateľné, pretože sú to obchodné spoločnosti. Tento vývoj je v celku očakávaný, nie je ničím prekvapujúci. Otázka len je, či niektorá z tých nových strán bude úspešná a zároveň je takmer isté, že mnohé z pôvodných strán budú veľmi neúspešné,“ mienil sociológ. Podľa neho pôjde o to, ktorá strana dokáže presvedčiť voliča a poskytnúť to, čo už staré nemôžu.
Dvanásť prípravných výborov strán oznámilo ministerstvu vnútra, že začali zbierať podpisy občanov, ktorí súhlasia s ich vznikom. Musia získať najmenej 10 000 podpisov. Ide napríklad už ohlásené subjekty ako Slovenská občianska koalícia, ktorú zakladá poslanec Juraj Miškov, či stranu Šanca, v ktorej sa angažuje poslanec Viliam Novotný. Za ďalšou stranou Práca slovenského národa je niekdajší poslanec SNS a generál vo výslužbe Emil Vestenický. Subjekt Hnutie 300 spoluzakladá Milan Krajniak, bývalý blízky spolupracovník Daniela Lipšica v strane Nova.
Politológ Michal Horský považuje obdobie zhruba rok pred voľbami za vhodný čas na založenie strán na jedno použitie. „Musia ich však zakladať osoby aspoň čiastočne známe vo verejnosti s príslušným finančným balíkom a kvalifikovaným manažmentom. Z týchto strán zatiaľ žiadna nevykazuje takéto znaky,“ povedal politológ.
Po zaregistrovaní vznikajúcich strán by ich tak malo mať Slovensko spolu až 80. Haulík označil takýto počet za vysoký. Nedá sa však podľa neho povedať, že všetky sú aj aktívne. „Sú uspaté a až tesne pred voľbami niektoré z nich ožijú a čakajú na zázrak. Tie, čo sú zapísané v registri, nie sú v skutočnosti politické strany. Je to často pár ľudí, ktorí majú potrebu sa občas predviesť pred verejnosťou a voľby im to umožňujú. Inak je to niečo, čo nemá žiadny vplyv na politiku na Slovensku,“ poznamenal.
Aj keď je strán relatívne veľa, ľudia sa priveľmi nechcú stranícky angažovať. Svedčia o tom počty členov parlamentných strán. Podľa údajov, ktoré poskytli denníku Pravda, organizovaných je v nich dohromady len 37 300 ľudí. Pritom veľká väčšina je v Smere a v KDH. Smer má 16 137 členov, KDH 11 704, Most-Híd 5 350, SDKÚ 3 940, v SaS 165 a hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti len štyroch členov.
Nízky počet straníkov politológ Horský považuje za chorobu, ktorou je postihnuté nielen Slovensko, ale aj iné postkomunistické spoločnosti. „Chýba takzvaná politická socializácia občanov, prirodzený ťah na angažovanie sa v občianskej spoločnosti a nadväzne na to aj nevyhnutná účasť občanov v politických stranách podľa vlastných ambícií, hodnôt a zámerov,“ uviedol politológ. Poukázal na skutočnosť, že v totalitných režimoch býva 10 až 15 percent občanov organizovaných v politickej strane, kým v demokracii je to o polovicu menej. „U nás je to hriešne malé číslo. Navyše, kto dnes povie, že je straník, tak ostatní sa od neho odvracajú,“ upozornil.
Horský pripomenul, že v súčasnosti je moderné, a vidno to aj na českej politickej scéne, zhadzovať všetko, čo urobili politické strany či už sú vymedzené vľavo alebo vpravo. „Na Slovensku to tiež robí niekoľko politických kamikadze, ktorí sa v parlamente radšej oháňajú vlastnými lakťami ako myšlienkami,“ dodal.