Odluka cirkvi od štátu? Bez súhlasu Vatikánu je nemožná

, 22.02.2015 20:00, aktualizované: 23.02.2015 07:00
Apoštolská nunciatúra
Sídlo zastupiteľského úradu Vatikánu v Bratislave. Autor: ,

Výsostné postavenie katolíckej cirkvi znemožňuje odstrihnúť ju od štátnych dotácií. Chráni ju Vatikánska zmluva, ktorú Slovensko podpísalo za prvej Dzurindovej vlády. Zmluva je nevypovedateľná.

Právnička Katarína Zavacká povedala, že s jej zrušením by musel súhlasiť pápež František, vyjednávania s ním by mala začať naša vláda. Podľa nej je takýto scenár nereálny.

Neplatné februárové referendum, ktoré sa pre katolíckych hodnostárov skončilo fiaskom, ukázalo, že Slovensko je sekulárny a nie katolícky štát, ako sa mu zvykol dávať prívlastok. Podľa cirkevného analytika otázky odluky budú teraz v spoločnosti silnieť.

Vlani zo štátneho rozpočtu dostalo 18 registrovaných cirkví viac ako 38 miliónov eur, z toho vyše 22 miliónov eur len katolícka cirkev. Výška štátnej dotácie sa odvíja podľa počtu duchovných.

Ministerstvo kultúry k zmene modelu financovania pripravuje už takmer dva roky diskusiu, založilo expertnú komisiu, ale dopredu sa nepohlo. Priznalo, že k odluke cirkvi od štátu bráni tiež Vatikánska zmluva, ktorá zabezpečuje prísun štátnych peňazí pre katolícku cirkev. Rokovania o iných modeloch financovania zdržiavajú aj samotné cirkvi, ktoré ani po opakovaných výzvach nevedia ministerstvu dodať súpis majetku.

Hovorca kultúrneho rezortu Jozef Bednár potvrdil, že zástupcovia ministerstva na rokovaní expertnej komisie predložili cirkvám tri modely financovania, ktoré by boli schodné. Jedným je asignačná daň, čo znamená, že na chod cirkví by prispievali iba ich členovia. V hre je tiež možnosť financovania podľa počtu veriacich alebo zachovanie súčasného stavu, čiže rozdelenie peňazí podľa počtu duchovných. „Cirkvi preferujú istú modifikáciu súčasného modelu priamych štátnych dotácií podľa počtu duchovných,“ dodal Bednár. Čo to konkrétne znamená, už nevysvetlil.

K financovaniu sa nechce od začiatku diskusie bližšie vyjadrovať ani najsilnejšia katolícka cirkev. Tvrdí, že preferuje taký model financovania, ktorý nebude diskriminovať ani zvýhodňovať žiadnu cirkev a riešenie tejto otázky necháva na expertnú komisiu.

Podľa cirkevného analytika Jaroslava Šebeka sa nedá jednoznačne určiť, čo si cirkevní hodnostári predstavujú pod modifikáciou modelu štátnych dotácií. „V prípade, že odmietajú asignačnú daň, jediné, čo prichádza do úvahy, je, že štátny príspevok cirkvám podľa počtu duchovných sa im o trochu zníži,“ mienil. Šebek upozornil, že je legitímnou požiadavkou na cirkvi, aby zverejnili svoje majetky. „Najmä po výsledkoch referenda, ktoré ukázali, že cirkev nie je schopná mobilizovať svojich priaznivcov a nie je taká silná a vplyvná, ako sa zdalo,“ podotkol. Snahy, ktoré mieria k odluke cirkvi od štátu, budú podľa neho v spoločnosti silnieť. Šebek dodal, že odpoveďou cirkví by malo byť zváženie prípadných zmien v ich financovaní.

Historička práva Katarína Zavacká poukazuje na to, že diskusia o odluke cirkvi od štátu bez vypovedania Základnej zmluvy so Svätou stolicou uviazne na mŕtvom bode. Ukončiť ju však bude problém. Chýba v nej totiž článok o podmienkach odstúpenia od zmluvy. „Bez dohody s Vatikánom nie je možné ju jednostranne vypovedať,“ uviedla Zavacká. O začatí konania s Vatikánom vo veci zrušenia zmluvy musí podľa nej rozhodnúť vláda, ktorá následne poverí ministra zahraničných vecí. „Súčasne vláda musí zabezpečiť v parlamente potrebnú väčšinu na schvaľovanie zrušenia základnej zmluvy. Následne je nutné zrušiť už prijaté čiastkové vykonávanie zmluvy,“ spresnila.

Dodatky k Vatikánskej zmluve

Po podpise základnej zmluvy boli ratifikované dva dodatky, ktoré právomoci katolíckej cirkvi upravujú presnejšie. Prvý z roku 2003 sa týka pastoračnej služby v armáde. V jeho závere sa uvádza, že bol uzatvorený na neurčito a koniec jeho platnosti je podmienený koncom platnosti základnej zmluvy, tá ho však neobsahuje. Druhý dodatok o katolíckej výchove z roku 2004 tiež nemá klauzulu o spôsobe jeho ukončenia.

Ďalšie dva dodatky o výhrade vo svedomí a financovaní cirkvi, k prijatiu ktorých Slovensko zaväzuje základná zmluva, žiadna vláda dosiaľ neratifikovala. Za prípravu dodatku o výhrade vo svedomí zodpovedal iniciátor neplatného februárového referenda Anton Chromík. V čase, keď sa dokument pripravoval, Chromík pracoval na ministerstve spravodlivosti, ktorému šéfoval Daniel Lipšic (2002 – 2006).

Z tlačového odboru Úrady vlády na otázku, či premiér Robert Fico plánuje vzniesť požiadavku na začatie konania s Vatikánom vzhľadom na zrušenie zmluvy, nereagovali. Denník Pravda oslovil hovorcu Vatikánu Federica Lombardiho s otázkou, aké sú podmienky na ukončenie platnosti vatikánskej zmluvy. Z Vatikánu odpoveď ani po takmer týždni neprišla.

Podľa Zavackej existuje aj možnosť obrátiť sa na Ústavný súd, aby rozhodol, či základná zmluva z hľadiska medzinárodného práva neporušila rovnoprávnosť dvoch medzinárodných subjektov za podmienok, že jednej strane vyplývajú len práva a druhej len povinnosti.

Katolícka cirkev má vďaka zmluve právo vstupovať do verejnoprávneho vysielania RTVS cez priame prenosy bohoslužieb, vykonávať bohoslužby v Ozbrojených silách a policajných zboroch, nárokovať si na financovanie škôl alebo sociálnych domovov zo štátneho rozpočtu, zaviesť náboženskú výchovu školách.

Základná zmluva so Svätou stolicou bola podpísaná v roku 2000, obsahuje štyri dodatky, z toho dva sú uzavreté. Nevypovedateľná je preto, lebo neobsahuje klauzulu o tom, ako ju možno ukončiť. Na porovnanie, kontrakty, ktoré štát v roku 2002 uzavrel s ďalšími registrovanými cirkvami, možno zrušiť. Obsahujú totiž paragraf, ktorý dovoľuje dať zo zmluvy písomnú výpoveď.

Vatikánska zmluva podľa sociológa Michala Vašečku zasahuje do niektorých konkrétnych oblastí svetského práva. Ako príklad uviedol výhradu vo svedomí. Siedmy článok Základnej zmluvy hovorí, že Slovensko uznáva každému právo uplatňovať si ju podľa zásad katolíckej cirkvi. „Ak pripustíme, že niekto môže mať výhradu vo svedomí, znamená to, že kánonické právo, teda právo jednej konkrétnej cirkvi, je minimálne na úrovni svetského práva alebo dokonca nad ním,“ vysvetlil. Sociológ dodal, že je potrebné otvoriť diskusiu o tom, aké atribúty by mal mať sekulárny štát a začať posudzovať vplyv niektorých ustanovení Vatikánskej zmluvy na spoločnosť.

Koľko peňazí dal štát cirkvám v roku 2014

Názov cirkvi počet veriacich počet duchovných štátne dotácie za rok 2014 v eurách
Rímskokatolícka cirkev 3 347 277 2 346 22 026 360
Evanjelická cirkev 316 250 359 3 768 634
Gréckokatolícka cirkev 206 871 433 3 868 808
Reformovaná kresťanská cirkev 98 797 226 2 039 406
Pravoslávna cirkev 49 133 143 1 734 840
Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia 17 222 1 412 0
Evanjelická cirkev metodistická, Slovenská oblasť 10 328 28 272 204
Kresťanské zbory 7 720 20 0
Apoštolská cirkev na Slovensku 5 831 48 380 897
Bratská jednota baptistov 3 486 37 295 477
Cirkev bratská v SR 3 396 39 327 378
Cirkev adventistov siedmeho dňa 2 915 27 19 087
Ústredný zväz židovských náboženských obcí 1 999 11 125 968
Cirkev československá husitská 1 782 6 103 139
Starokatolícka cirkev na Slovensku 1 687 12 105 701
Bahájske spoločenstvo 1 065 0 0
Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní 972 43 0
Novoapoštolská cirkev 166 27 8 300
Ďalšie štátne dotácie za rok 2014 v eurách abc
Konferencia biskupov Slovenska 146 517
Ekumenická rada cirkví 69 707
Konferencia vyšších predstavených ženských reholí na Slovensku 430 492
Konferencia vyšších rehoľných predstavených na Slovensku 18500
Slovenská katolícka charita 2 337 848
Evanjelická diakonia ECAV na Slovensku 208 657
Ústredie diakonie Reformovanej kresťanskej cirkvi 26 555
Príspevky pre cirkvi a ďalšie štátne dotácie spolu 38 314 475

Zdroj: Ministerstvo kultúry SR

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Vatikán #odluka cirkví od štátu #referendum o rodine
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk