Odluka cirkvi od štátu? Bez súhlasu Vatikánu je nemožná

Právnička Katarína Zavacká povedala, že s jej zrušením by musel súhlasiť pápež František, vyjednávania s ním by mala začať naša vláda. Podľa nej je takýto scenár nereálny.

Neplatné februárové referendum, ktoré sa pre katolíckych hodnostárov skončilo fiaskom, ukázalo, že Slovensko je sekulárny a nie katolícky štát, ako sa mu zvykol dávať prívlastok. Podľa cirkevného analytika otázky odluky budú teraz v spoločnosti silnieť.

Vlani zo štátneho rozpočtu dostalo 18 registrovaných cirkví viac ako 38 miliónov eur, z toho vyše 22 miliónov eur len katolícka cirkev. Výška štátnej dotácie sa odvíja podľa počtu duchovných.

Ministerstvo kultúry k zmene modelu financovania pripravuje už takmer dva roky diskusiu, založilo expertnú komisiu, ale dopredu sa nepohlo. Priznalo, že k odluke cirkvi od štátu bráni tiež Vatikánska zmluva, ktorá zabezpečuje prísun štátnych peňazí pre katolícku cirkev. Rokovania o iných modeloch financovania zdržiavajú aj samotné cirkvi, ktoré ani po opakovaných výzvach nevedia ministerstvu dodať súpis majetku.

Hovorca kultúrneho rezortu Jozef Bednár potvrdil, že zástupcovia ministerstva na rokovaní expertnej komisie predložili cirkvám tri modely financovania, ktoré by boli schodné. Jedným je asignačná daň, čo znamená, že na chod cirkví by prispievali iba ich členovia. V hre je tiež možnosť financovania podľa počtu veriacich alebo zachovanie súčasného stavu, čiže rozdelenie peňazí podľa počtu duchovných. „Cirkvi preferujú istú modifikáciu súčasného modelu priamych štátnych dotácií podľa počtu duchovných,“ dodal Bednár. Čo to konkrétne znamená, už nevysvetlil.

K financovaniu sa nechce od začiatku diskusie bližšie vyjadrovať ani najsilnejšia katolícka cirkev. Tvrdí, že preferuje taký model financovania, ktorý nebude diskriminovať ani zvýhodňovať žiadnu cirkev a riešenie tejto otázky necháva na expertnú komisiu.

Podľa cirkevného analytika Jaroslava Šebeka sa nedá jednoznačne určiť, čo si cirkevní hodnostári predstavujú pod modifikáciou modelu štátnych dotácií. „V prípade, že odmietajú asignačnú daň, jediné, čo prichádza do úvahy, je, že štátny príspevok cirkvám podľa počtu duchovných sa im o trochu zníži,“ mienil. Šebek upozornil, že je legitímnou požiadavkou na cirkvi, aby zverejnili svoje majetky. „Najmä po výsledkoch referenda, ktoré ukázali, že cirkev nie je schopná mobilizovať svojich priaznivcov a nie je taká silná a vplyvná, ako sa zdalo,“ podotkol. Snahy, ktoré mieria k odluke cirkvi od štátu, budú podľa neho v spoločnosti silnieť. Šebek dodal, že odpoveďou cirkví by malo byť zváženie prípadných zmien v ich financovaní.

Historička práva Katarína Zavacká poukazuje na to, že diskusia o odluke cirkvi od štátu bez vypovedania Základnej zmluvy so Svätou stolicou uviazne na mŕtvom bode. Ukončiť ju však bude problém. Chýba v nej totiž článok o podmienkach odstúpenia od zmluvy. „Bez dohody s Vatikánom nie je možné ju jednostranne vypovedať,“ uviedla Zavacká. O začatí konania s Vatikánom vo veci zrušenia zmluvy musí podľa nej rozhodnúť vláda, ktorá následne poverí ministra zahraničných vecí. „Súčasne vláda musí zabezpečiť v parlamente potrebnú väčšinu na schvaľovanie zrušenia základnej zmluvy. Následne je nutné zrušiť už prijaté čiastkové vykonávanie zmluvy,“ spresnila.

Z tlačového odboru Úrady vlády na otázku, či premiér Robert Fico plánuje vzniesť požiadavku na začatie konania s Vatikánom vzhľadom na zrušenie zmluvy, nereagovali. Denník Pravda oslovil hovorcu Vatikánu Federica Lombardiho s otázkou, aké sú podmienky na ukončenie platnosti vatikánskej zmluvy. Z Vatikánu odpoveď ani po takmer týždni neprišla.

Podľa Zavackej existuje aj možnosť obrátiť sa na Ústavný súd, aby rozhodol, či základná zmluva z hľadiska medzinárodného práva neporušila rovnoprávnosť dvoch medzinárodných subjektov za podmienok, že jednej strane vyplývajú len práva a druhej len povinnosti.

Katolícka cirkev má vďaka zmluve právo vstupovať do verejnoprávneho vysielania RTVS cez priame prenosy bohoslužieb, vykonávať bohoslužby v Ozbrojených silách a policajných zboroch, nárokovať si na financovanie škôl alebo sociálnych domovov zo štátneho rozpočtu, zaviesť náboženskú výchovu školách.

Základná zmluva so Svätou stolicou bola podpísaná v roku 2000, obsahuje štyri dodatky, z toho dva sú uzavreté. Nevypovedateľná je preto, lebo neobsahuje klauzulu o tom, ako ju možno ukončiť. Na porovnanie, kontrakty, ktoré štát v roku 2002 uzavrel s ďalšími registrovanými cirkvami, možno zrušiť. Obsahujú totiž paragraf, ktorý dovoľuje dať zo zmluvy písomnú výpoveď.

Vatikánska zmluva podľa sociológa Michala Vašečku zasahuje do niektorých konkrétnych oblastí svetského práva. Ako príklad uviedol výhradu vo svedomí. Siedmy článok Základnej zmluvy hovorí, že Slovensko uznáva každému právo uplatňovať si ju podľa zásad katolíckej cirkvi. „Ak pripustíme, že niekto môže mať výhradu vo svedomí, znamená to, že kánonické právo, teda právo jednej konkrétnej cirkvi, je minimálne na úrovni svetského práva alebo dokonca nad ním,“ vysvetlil. Sociológ dodal, že je potrebné otvoriť diskusiu o tom, aké atribúty by mal mať sekulárny štát a začať posudzovať vplyv niektorých ustanovení Vatikánskej zmluvy na spoločnosť.

Koľko peňazí dal štát cirkvám v roku 2014

Zdroj: Ministerstvo kultúry SR