Žiacke testy priniesli rozdiely, ukázala sa sociálna priepasť

, 23.02.2015 12:00
škola, žiaci, trieda, písanie, študenti
Ilustračné foto.

Rodičia sú väčšinou nezamestnaní, bývajú s viacerými súrodencami v preplnených chatrčiach, vodu majú zvyčajne zo studne, elektrinu občas. Väčšina ich rovesníkov, naopak, považuje za samozrejmosť, že majú vlastnú detskú izbu alebo aspoň tichý kútik pre seba, knižky a písací stôl a o šetrení elektrinou počuli možno len v súvislosti s ochranou životného prostredia.

Rodičia sú väčšinou nezamestnaní, bývajú s viacerými súrodencami v preplnených chatrčiach, vodu majú zvyčajne zo studne, elektrinu občas. Väčšina ich rovesníkov, naopak, považuje za samozrejmosť, že majú vlastnú detskú izbu alebo aspoň tichý kútik pre seba, knižky a písací stôl a o šetrení elektrinou počuli možno len v súvislosti s ochranou životného prostredia.

Veľké rozdiely medzi deťmi z priemernej slovenskej domácnosti a deťmi z rómskych osád ukázali výsledky testovania piatakov zo slovenčiny a matematiky na vyše sto základných škôl. Tentoraz bolo testovanie zamerané ešte aj na skúmanie vplyvu prostredia, v ktorom deti vyrastajú. Ukázalo sa, že kým matematiku deti vo vybranej vzorke 80 základných škôl zo všetkých krajov Slovenska zvládli v priemere na takmer 56 percent, piataci zo vzorky 12 škôl, ktorí žijú vo vylúčených rómskych komunitách, mali úspešnosť iba 33 percent. Rozdiel pri slovenčine bol podobný – piataci z vybranej celoslovenskej vzorky urobili test na vyše 58 percent, deti z osád na takmer 36 percent.

Podľa sociologičky Zuzany Kusej sa tým potvrdzuje veľká priepasť medzi priemernou slovenskou domácnosťou a domácnosťami, ktoré žijú na okraji spoločnosti. „Ukazuje to tiež, že škola v súčasnej podobe nie je schopná vyrovnávať rozdiely, ktoré spôsobuje sociálne a rodinné zázemie detí. Deti v rómskych osadách žijú v preplnených priestoroch, nemajú miesto na pokojnú prípravu do školy, v dome či chatrči často nie je ani elektrina,“ myslí si Kusá.

Rezort školstva v reakcii na výsledky testovania zdôrazňuje, že ide o komplexný problém, ktorý súvisí s kultúrnou odlišnosťou a sociálnymi podmienkami detí. „Školy, ktoré vzdelávajú deti z horších socioekonomických podmienok, majú oveľa náročnejšiu štartovaciu pozíciu oproti povedzme mestským školám, kde je priemerná alebo vyššia životná úroveň,“ tvrdí rezort školstva. Najlepšie výsledky dosiahli žiaci z Bratislavského a Žilinského kraja, naopak, najslabšie mali žiaci z Banskobystric­kého kraja.

Aj oslovení riaditelia škôl sa zhodujú na tom, že záleží, v akom prostredí deti vyrastajú. „Samozrejme, že to veľmi vplýva na vzťah detí k škole. Majú veľa vymeškaných hodín, rodičia sa o ich výsledky nezaujímajú, problémom je aj základná hygiena,“ hovorí Emília Kocanová, riaditeľka základnej školy v Medzilaborciach. V rámci projektu financovaného z eurofondov majú teraz dve asistentky učiteľov, lepšie vybavili školu didaktickými pomôckami, výrazné zmeny však zatiaľ nezaznamenali.

Podľa riaditeľky je nutné pracovať s deťmi už od malička, pri ôsmakoch či deviatakoch je aj s asistentkou efekt oveľa slabší. „Už pri zápise do školy na deťoch veľmi vidno, či boli, alebo neboli v materskej škole, rozdiely sú veľmi veľké,“ hovorí Kocanová.

To, že s deťmi treba robiť od malička, potvrdzuje aj Norbert Koscelník, riaditeľ Základnej školy v Podskalke, ktorá je priamo v rómskej osade pri Humennom. „U nás funguje materská škola aj nultý ročník a pre deti je potom nástup do školy jednoduchší. Problém so záškoláctvom tu nemáme,“ poznamenáva Koscelník.

Je mu ľúto skôr to, že majú obmedzené priestory a do škôlky môžu prijať len päťročné deti, aj keď by bolo dobré, aby chodili už trojročné. Rozšírenie priestorov sa chystajú riešiť spolu s mestom. Aj v škole majú 44 žiakov len po druhú triedu, tretiaci už cestujú do Humenného. „Na to, že rodina pri výchove a vzdelávaní pomôže, sa nespoliehame. Sme v rómskej osade, niektorí rodičia tu nemajú skončenú ani základnú školu, deti nemajú doma svoje izby či písacie stoly, kde by si robili úlohy,“ vysvetľuje Koscelník.

Aj preto využili cez eurofondy možnosť zavedenia celodenného systému výchovy – deti v tejto škole trávia čas do piatej večer. Po skončení vyučovania majú školský klub a rôzne krúžky, v rámci školského klubu si robia aj domáce úlohy. Učebnice či písanky si domov nenosia. „Celodenný výchovný systém má svoje výhody. Pre každé dieťa je dobré, aby plnohodnotne využilo voľný čas,“ hovorí Koscelník. S tým, že by sa rodičia z osady na tento systém sťažovali, sa nestretol.

Rómska aktivistka Ingrid Kosová tiež zdôrazňuje nutnosť predškolskej prípravy detí, ale podľa nej treba zaviesť aj programy práce s matkami s deťmi do troch rokov. „Veľmi závisí od prostredia, z akého deti pochádzajú a od toho, či majú dosť podnetov najmä v prvých šiestich rokoch vývinu, povedala by som, dokonca v prvých troch rokoch. Chudoba spojená aj s hladovaním má veľký podiel na tom, ako sa dieťa vyvíja,“ zdôrazňuje Kosová.

Deti, ktoré vyrastajú v takomto prostredí, majú podľa Kosovej oveľa menšiu šancu dobehnúť to, čo ich rovesníci. Slabé výsledky sa s nimi ťahajú do vyšších ročníkov. Nie je ani proti celodennému systému vzdelávania, dôležitý je však aj samotný prístup škôl a učiteľov. „Ide aj o to, aby deti chodili rady do školy,“ pripomína. Škola by mala byť pre ne zaujímavá, mali by mať v nej radosť z objavovania. Školský systém podľa nej zatiaľ nie je tak nastavený. „Deti, ktoré nejakým spôsobom vyčnievajú – sú nadané alebo, naopak, nie sú z podnetného prostredia – majú v škole problém,“ hovorí Kosová. Podľa nej treba viac tvorivých učiteľov.

Kompletné výsledky z novembrového testovania piatakov nie sú ešte hotové. Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania, ktorý testovanie zastrešuje, ešte zbiera údaje z anonymného dotazníkového prieskumu o sociálnych a ekonomických podmienkach testovaných žiakov, ktorý vypĺňali rodičia.

Testovanie piatakov

Priemerná úspešnosť piatakov v teste zo slovenčiny
Celoslovenská vzorka škôl: 58,4 %
Vzorka škôl s nižšou úspešnosťou v monitore deviatakov: 46,9 %
Žiaci s najslabšími výsledkami (z marginalizo­vaných rómskych komunít): 35,9 %
Spolu 53,5 %
Priemerná úspešnosť piatakov v teste z matematiky
Celoslovenská vzorka škôl: 55,9 %
Vzorka škôl s nižšou úspešnosťou v monitore deviatakov: 42 %
Žiaci s najslabšími výsledkami (z marginalizo­vaných rómskych komunít): 33,2 %
Spolu 50,5 %
Vzorka škôl, kde sa robilo testovanie piatakov
Celoslovenská vzorka (pomerné zastúpenie podľa krajov aj veľkosti škôl): 80 škôl – 2 373 žiakov
Školy s dlhodobo nižšou úspešnosťou v monitore deviatakov: 24 škôl (Košický, Prešovský, Banskobystrický a Nitriansky kraj) – 871 žiakov
Žiaci s najslabšími výsledkami: 12 škôl – 322 žiakov z marginalizovaných rómskych komunít
Spolu: 116 škôl a 3 566 žiakov (z nich 17 škôl s vyučovacím jazykom maďarským bolo zapojených do testovania z maďarčiny)

Zdroj: NUCEM

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#žiaci #testovanie #nezamestnaní #testy #matematika #slovenský jazyk #sociálne rozdiely
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk