„Je čas, aby minimálna mzda prekročila 400 eur. Začíname o tom hovoriť a veríme, že po historicky najvyššom skoku z 352 na 380 eur teraz skočíme na 400 eur. V kombinácii s dávkami v hmotnej núdzi a ďalšími opatreniami, vrátane zníženia zdravotných odvodov, to mesačne znamená viac ako 30 eur navyše pre týchto ľudí,“ vyhlásil v nedeľu premiér.
Zvýšenie minimálnej mzdy bude zrejme súčasťou druhého sociálneho balíčka a platiť by malo od roku 2016. Najnižší zárobok sa upravuje každoročne, naposledy v januári tohto roka. Po sérií rokovaní s odborármi a zástupcami zamestnávateľov ho ministerstvo práce presadilo vo výške 380 eur v hrubom. Oproti predošlému minimu 352 eur išlo o takmer 8-percentné zvýšenie. Ak by sa najnižší zárobok zvyšoval rovnakým, 8-percentným tempom, od budúceho roka by mohol dosiahnuť až 410 eur, čo presadzujú odborári.
„Môžeme povedať len jediné, každé jedno zvýšenie minimálnej mzdy vítame. Vedeli sme, že ho premiér zaradí do druhého sociálneho balíčka, ale nepoznali sme navrhovanú výšku. My budeme na rok 2016 presadzovať minimálny zárobok 410 až 415 eur,“ reagoval na premiérove slová prezident Konfederácie odborových zväzov Jozef Kollár.
Zamestnávatelia sú vo vyjadreniach opatrní, najprv chcú o možnom navyšovaní diskutovať. Pri každej úprave minimálnej mzdy totiž upozorňujú, že pri nesprávnom nastavení výšky môže ohroziť pracovné miesta. Jej zvýšením získajú zamestnanci, firmám však stúpajú výdavky.
„Nárast mzdy na 400 eur je pre budúci rok 2016 privysoký. Ak by sme sa bavili o ďalšom roku 2017, bolo by to omnoho reálnejšie. Samozrejme, treba o tom diskutovať a vypočuť si argumenty jednej aj druhej strany. Dôležité je aj to, či by sa so zvyšovaním minimálnej mzdy spájali aj ďalšie návrhy, napríklad odvodové úľavy, aby sme nepoškodili samotným firmám,“ povedal Branislav Masár, výkonný riaditeľ Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení.