Ministerstvo mieni novinky vzdelávacieho projektu predstaviť ešte tento rok. Dôvodom je podľa hovorcu ministerstva Martina Kóňu snaha znížiť počet nehôd zavinených čerstvými absolventmi vodičských kurzov. „Súčasná dopravná situácia si totiž vyžaduje zručnejšieho vodiča a práve dovzdelávaním vodičov chceme zlepšiť ich pripravenosť," hovorí Kóňa. Podľa rezortu dopravy najviac nehôd spôsobujú vodiči hlavne v prvom polroku od získania vodičského preukazu.
Kritickým, a to nielen pre novopečených vodičov, je klzký povrch cesty, keď intenzívne prší alebo je nasnežené, v horšom prípade je povrch vozovky pokrytý súvislou vrstvou ľadu, hovoria dopravní analytici. Súčasťou doplnkového vzdelávania bude preto osvojenie si opatrení, ako sa správať na zľadovatenom povrchu vozovky, teda tzv. škola šmyku. „Škola šmyku predstavuje v súčasnosti typ komerčného produktu, ktorý je zameraný na zvládanie špecifického dopravného manévru,“ spresňuje dopravný expert Štefan Machcinik.
Oslovení majitelia autoškôl by prípadné zavedenie školy šmyku do zákona neprijali s nadšením. „Som proti tomu. Každý šmyk je špecifický, nedá sa jednoznačne naučiť, čo pri šmyku. Ak vodičom ukážeme, ako sa dá zvládnuť jazda na ľade, to už nikdy nedajú dolu nohu z plynu,“ myslí si majiteľ autoškoly Róbert Farman z Nitry. Hovorí, že od roku 2008 sú všetky vozidlá vybavené protisklzovými systémami. „Tie do určitej rýchlosti fungujú. Keď jedno koleso prešmykne, druhé zaberie. Len sa nesmie jazdiť rýchlo,“ uzatvára Farman a upozorňuje, že ak by zákon školu šmyku nariaďoval, museli by sa spojiť viaceré autoškoly, aby prenájom a údržbu náročnej plochy zvládli.
Pavol Kovács, ktorý prevádzkuje autoškolu v Banskej Bystrici, považuje za nereálne dostať zvládanie šmyku do učebných osnov. „U nás na to nie sú podmienky. Na to treba veľký priestor, je to prakticky nemožné a išlo by to do peňazí. Je to somarina,“ skonštatoval Kovács. Podobne sa vyjadril aj Pavol Pavlík z autoškoly v Košiciach. „Pre vodičov by to síce bolo úžasné, ale majiteľom autoškôl by to prinieslo len starosti v podobe zvyšovania nákladov. V zime si to aj tak skúšame na snehu. Stačí ubrať nohu z plynu,“ zamýšľa sa Pavlík.
„Na zvládnutie bezpečnej jazdy treba komplexnejší výcvik,“ tvrdí dopravný expert Štefan Machcinik. Podľa neho je dôležité, aby sa vodiči naučili objektívne posudzovať vlastné schopnosti. Takýto prístup by mal eliminovať riziká súvisiace s prehnanou sebadôverou v podmienkach cestnej premávky. Cieľom doplnkového vzdelávania by malo byť aj absolvovanie jazdy zručnosti, to znamená jazdiť v rôznych terénnych podmienkach.
„Vyžaduje si to niekoľkoročnú prípravu a geografickú a finančnú dostupnosť takýchto zariadení. U nás je to zatiaľ hudba budúcnosti. Ak by sme také niečo chceli, muselo by byť viac takých stredísk podobne, ako je to v zahraničí – v Rakúsku, vo Fínsku, Švajčiarsku, v Slovinsku. V týchto krajinách je jazda zručnosti podmienkou na získanie vodičského oprávnenia,“ vysvetľuje dopravný analytik Ľubomír Palčák. Ministerstvo dopravy zatiaľ nespresnilo, kedy sa vzdelávanie vodičov dostane do praxe. Otázne tiež je, či vzdelávanie budú zabezpečovať autoškoly, alebo sa podobne ako v zahraničí vytvoria školiace strediská.
Na Slovensku je možné si jazdu zručnosti vyskúšať v Orechovej Potôni, kde sa dajú na rôznych typoch terénov absolvovať krízové situácie so špeciálne školeným inštruktorom.