„Má to svoje výhody. Žiaci takto získavajú aj pracovné návyky a to, že treba prísť ráno do roboty, byť dochvíľny. To všetko prispieva k výchove zamestnanca. Keď potom skončia školu a dostanú sa do roboty, nemáme s nimi problém,“ hovorí Peter Lazar z firmy Scheidt & Bachmann Slovensko. Táto nemecká firma si už niekoľko rokov vychováva budúcich zamestnancov v spolupráci s dvoma školami – so Strednou odbornou školou strojníckou v Kysuckom Novom Meste a s učilišťom v Žiline.
Žiaci, ktorí sú na praxi, dostávajú teraz euro za hodinu práce, ak prejde nový zákon, budú dostávať viac. Na nízky záujem zo strany žiakov sa Lazar nesťažuje. Odborná škola v Kysuckom Novom Meste podľa neho má už druhý rok po sebe viac záujemcov o žiadané odbory ako voľných miest.
„Snažíme sa aj rodičom žiakov v ôsmom a deviatom ročníku vysvetliť, že to, čo považujú za čierne remeslo, dnes nie je čierne a je to úplne o niečom inom,“ hovorí Lazar, ktorý zastupuje firmu na softvérový vývoj parkovacích systémov či systémov vybavenia cestujúcich v mestskej doprave.
Od nového zákona si sľubuje ešte väčšie prepojenie škôl a podnikov, teda väčšiu možnosť vstupovať do toho, čo sa žiaci učia. „Pre nás je veľmi dôležité zblíženie teórie a praxe. Aj učitelia k nám raz za rok chodia na workshop a sledujú, čo robíme, aby niektoré aspekty z praxe vedeli zahrnúť do toho, čo učia,“ dodáva Lazar, ktorý je zároveň členom predstavenstva Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory.
Tá v pondelok podporila návrh zákona, ktorý predložil rezort školstva, napriek tomu, že v ňom vidí isté nedostatky a nedostatočné finančné stimuly pre zamestnávateľov. Na druhej strane, ako upozorňuje Roman Nosko z komory, vyše 150 nemeckých firiem na Slovensku si prepočítalo, že im ročne chýba približne 1 750 kvalifikovaných technických pracovníkov. „Náklady na študenta sú podstatne nižšie, ako keď firma musí niekoho rekvalifikovať,“ pripomenul.
Nový systém podľa nemeckých učebných osnov v odboroch mechatronik a priemyselný mechanik spustia na Strednej priemyselnej škole Bzinská v Novom Meste nad Váhom. Tam sa posilní spolupráca s piatimi firmami, kam chodili žiaci na prax aj doteraz. Teraz majú intenzívnu prax až v poslednom ročníku, po novom budú vo firmách pracovať už prváci.
„Bude to pol na pol – týždeň v škole a týždeň vo firme. Kým teraz začínali v školskej dielni, od nového školského roka by mali mať už celú prax vo firmách,“ vysvetľuje riaditeľ školy Peter Rebro. Ani absolventi jeho školy sa na nezamestnanosť nemôžu sťažovať, po vyštudovaní budú mať po novom aj certifikát udelený slovensko-nemeckou priemyselnou komorou. Záujem o štúdium technických odborov však zatiaľ nie je taký, ako by si želali samotné firmy.
Koľko firiem sa od septembra do nového systému po prijatí zákona zapojí, zostáva otázne. Zástupcovia zamestnávateľov aj v pondelok zdôraznili, že v navrhovanom zákone chýbajú dostatočné finančné stimuly. Podľa viceprezidenta Asociácie zamestnávateľských združení a zväzov Rastislava Machunku by firmy, ktoré budú vzdelávať žiakov vo svojich priestoroch, mali dostávať priamu platbu.
„V zákone je navrhovaná len daňová úľava, požadujeme priamu platbu pre firmu, ktorá bude vo svojich priestoroch vzdelávať žiakov a tá by mala byť na úrovni 1 500 – 2 000 eur ročne na jedného žiaka podľa obťažnosti odboru,“ hovorí Machunka.
Podľa ministra školstva Juraja Draxlera majú zamestnávatelia o tom rokovať s rezortom financií. Poukázal na to, že v Nemecku, ktoré bolo príkladom pre tvorbu zákona, je financovanie plne na strane firiem.
„Museli sme vychádzať zo slovenských skúseností a z toho, že firmy tu nie sú také silné. Ponúkali sme možnosť úľav a ďalšie finančné motivácie, najmä štipendiá, ktoré bude platiť štát pre nedostatkové odbory. Myslím si, že je to dostatočné na to, aby sme vedeli s týmto systémom začať pracovať,“ dodal Draxler s tým, že po prvom roku vyhodnotenia nového systému môžu byť motivácie štedrejšie.
Zástupcovia zamestnávateľov upozorňujú ešte na jeden problém – nejasnosť toho, kto bude celý systém spravovať, teda vystavovať certifikáty pre centrá odborného vzdelávania, kto bude posudzovať spôsobilosť majstrov odborného výcviku či dohliadať na kvalitu praxe. Návrh zákona predpokladá, že to budú robiť stavovské združenia a organizácie.
Z členských príspevkov, ktoré majú od firiem, to však nemajú ako zabezpečiť, preto žiadajú štát o dodatočné financie. Ak si celú správu systému napokon vezme pod seba štát, myšlienka prepojenia škôl s firmami sa podľa zamestnávateľov stratí. V takom prípade odporúčajú návrh zákona stiahnuť.