Primátor metropoly má zo zákona nárok na minimálny mesačný plat 2 950 eur. Tento základ mu mestskí poslanci na úvodnom zasadnutí zvýšili na 4 503 eur. Mesačne tak dostáva to isté čo po štyri roky pred ním Ftáčnik. Poslanci berú mesačne odmenu od 350 do 470 eur, podľa rozsahu ich činnosti.
Poslanca Martina Borguľu výzva primátora zaskočila. Ako tvrdí, odmien sa ochotne vzdá, ale iba vtedy, ak sa Nesrovnal vzdá svojho platu, teda aspoň jeho nenárokovateľnej časti. "Je od primátora farizejské, ak nevyplatenie odmien žiada len od poslancov,“ zdôrazňuje poslanec.
„Ak má takéto požiadavky voči nám, mohol už pri schvaľovaní svojho platu povedať, že toľko nechce a nepotrebuje,“ hodnotí poslankyňa Katarína Augustinič.
Primátor s návrhom, aby poslanci odmietli odmeny, vyšiel v minulotýždňovej tlačovej správe. Podľa Augustinič už teraz tvrdí iné – že žiada iba „zmrazenie“ odmien na súčasnej úrovni. „Pri súčasnej finančnej situácii mesta sme však ani nemali v pláne zvyšovať si odmeny,“ dodáva poslankyňa.
Sám Nesrovnal na odplatu pripúšťa „zmrazenie“ svojho platu. Takéto jeho vysvetlenie považuje poslanec Ján Budaj za „zábavný bonmot“. Nesrovnal sa totiž každoročnej valorizácie, ktorá sa týka zákonného platového základu, vzdať nemôže. A o tom, že by sa vzdal zvýšenia schváleného poslancami, doteraz nič neoznámil. „Uvidíme, či také niečo predloží,“ dodáva Budaj.
Platy primátorov a starostov
- odvíjajú sa od sumy priemernej hrubej mzdy v národnom hospodárstve
- táto suma sa ešte násobí koeficientom, ktorého hodnota závisí od počtu obyvateľov v danom meste, obci či mestskej časti
- takto získaný základný príjem, na ktorý má každý primátor a starosta zákonný nárok, im ešte poslanci môžu zvýšiť až o 70 percent
- zákonná zložka platu sa každoročne valorizuje v súlade s vývojom priemernej mzdy
Zníženie Nesrovnalovho platu môžu iniciovať aj sami poslanci. „Ja to neurobím, vysokí manažéri majú právo na vysoké platy. Zatiaľ mám pocit, že si ho nezaslúži, ale hádam sa to zmení,“ zdôvodňuje Borguľa.
Požiadavku ušetriť pri schvaľovaní tohtoročného rozpočtu aj na platoch a odmenách Nesrovnal opiera o tvrdenia, že Ftáčnik mu mesto odovzdal s dlhom 212 miliónov eur a môže mu hroziť aj nútená správa. Vážna je podľa primátora napríklad situácia v mestskej doprave, kde sa hromadne nakupovali nové vozidlá bez ohľadu na finančnú udržateľnosť. Šetriť, ako zdôraznil, musia teraz aj všetky mestské organizácie, i keď s tým zrejme nebudú spokojné.
Bratislava bude o svojom rozpočte rozhodovať až v marci, keďže včera mali poslanci dostať len jeho prvý návrh. „Ak by sme sa však všetci vzdali svojich finančných nárokov za prácu pre mesto, ušetrilo by sa len 0,2 percenta rozpočtových peňazí,“ porovnáva Augustinič.
Podľa Ľubomíra Andrassyho, riaditeľa kancelárie exprimátora Ftáčnika, sa Nesrovnal opäť len snaží vyvolať dojem, že v komunálnej politike je úplne novou tvárou. „Asi zabudol, že v minulom volebnom období, ešte ako člen SDKÚ, robil šéfa mestskej finančnej komisie a spolurozhodoval o každom vynaloženom eure,“ zdôrazňuje Andrassy.
Podľa neho sa Ftáčnik, naopak, zodpovedným hospodárením zaslúžil o zníženie kritickej zadlženosti mesta, ktorú spôsobili jeho predchádzajúce vedenia, takmer o 70 miliónov eur. Mal pritom iba dvoch platených poradcov. Jeden z nich Michal Feik podľa informácií Pravdy dostával za poradenstvo 1 500 až 1 600 eur mesačne.
Nesrovnal na webe priznáva štyroch poradcov, Augustinič má však informácie, že ich je v skutočnosti päť, pričom meno piateho nepozná. Na otázky o ich odmeňovaní sľúbila hovorkyňa Ivana Skokanová Pravde odpovedať v piatok.