Z rezortu kultúry zvýšenie štátnych dotácií o zhruba 2,4 percenta odôvodňujú tým, že sa valorizovali platy duchovných. Tí tak od minulého roku zarábajú mesačne o 16 eur viac. Nárast štátnych príspevkov pre cirkvi sa prejavil v období, keď silnie tlak na ich odluku od štátu. Valorizácia platov duchovných vyplýva zo zákona, ktorý bol schválený v roku 2005. Hovorca rezortu kultúry Jozef Bednár spresnil, že podľa tohto zákona sa ich mzdy zvyšujú vždy v rovnakej výške a v termíne ako platy zamestnancov vo verejnej sfére. „V roku 2014 sa platy duchovných valorizovali jednotnou sumou 16 eur, ich priemerný plat po zvýšení bol 512 eur,“ uviedol Bednár.
Štátne dotácie pre registrované náboženstvá sú účelovo určené len na platy duchovných, odvody do príslušných fondov a príspevok na prevádzku ústredí, čiže biskupských úradov. To, či boli využité len na tieto účely, podľa Bednára kontroluje ministerstvo kultúry, ale napríklad aj Najvyšší kontrolný úrad.
Na Slovensku je registrovaných 18 cirkví. Peniaze zo štátnej pokladnice za rok 2013 predstavovali pre ne sumu 37¤524¤333 eur, o rok neskôr sa vyšplhali na 38 314 475 eur. Výška dotácií pre jednotlivé náboženstvá sa odvíja od počtu ich duchovných. Tých majú najviac rímskokatolíci 2 346, po nich nasledujú gréckokatolícki s počtom 433 a evanjelická cirkev s 359 duchovnými. Nárast ich platov sa premietol do zvýšenia celkového účelového príspevku.
Denník Pravda oslovil dve najväčšie cirkvi s otázkou, na čo viac peňazí použili. Konferencia biskupov Slovenska uviedla, že príspevok od štátu sa prejavil na vyšších mzdách, ale aj prevádzke cirkevných ústredí. „Štátne orgány si môžu využitie týchto prostriedkov kedykoľvek skontrolovať,“ povedal hovorca Martin Kramara.
Katolícki biskupi finančne podporili aj nedávnu kampaň k referendu, ktoré iniciovala Aliancia za rodinu. Vylúčili, že na financovanie kampane použili časť peňazí zo štátneho príspevku. Kramara vyhlásil, že na to išli dary od veriacich. „Na základe výzvy k podpore prorodinných aktivít na našom webe sme sa uplynulý rok prijali dary vo výške cca 6¤300 eur. Z tejto sumy sme primeranou čiastkou podporili aj aktivity Aliancie za rodinu,“ doplnil. A akú sumu išlo, hovorca v odpovedi neuviedol.
Evanjelická cirkev vypočítala, ako sa prejavilo zvýšenie platov duchovných v praxi. „Nástupný plat kaplána sa zvýšil z 305,11 eura na 321,11 eura a nástupný plat farára z 337,68 eura na 353,68 eura,“ informovala tajomníčka pre mediálnu komunikáciu Edita Škodová. Zvýšenie účelového príspevku za rok 2014 podľa Škodovej využili aj na odvody do fondov poistného a Národného úradu práce. Najmenšiu časť investovali evanjelickí farári do prevádzky ústredia cirkvi.
Cirkevný analytik Jaroslav Šebek skonštatoval, že zvyšovanie platov duchovných schválili pred desiatimi rokmi a nie je to rozhodnutie tejto vlády. „Je to však apel v súvislosti so situáciou na Slovensku. Cirkvi, najmä najväčšia rímskokatolícka, musia vedieť dobre vysvetliť, ako s týmito prostriedkami naložila,“ povedal. Podľa analytika vystáva aj otázka, či je tento model zvyšovania dotácií do budúcnosti udržateľný.
Šebek upozornil, že v zahraničí prevláda opačný trend ako na Slovensku, keď cirkvi hľadajú spôsoby, ako sa finančne oddeliť od štátu. Väčšinou sa to deje cez zhodnocovanie ich majetkov alebo financovanie formou asignačnej dane, keď na chod cirkví prispievajú len ich členovia. Naše cirkvi však tento model odmietli a už takmer tri roky nedokážu poskytnúť ministerstvu kultúry ani kompletný súpis majetkov. „Cirkvi musia vysvetliť dôvod, prečo trvajú na súčasnom modeli, čo im prináša a čo z toho majú daňoví poplatníci. Ak nechcú zmenu, musia verejnosti adekvátne vysvetliť prečo,“ doplnil Šebek.
Denník Pravda začiatkom týždňa informoval, že expertná komisia rezortu kultúry predložila cirkvám tri nové modely financovania, ktoré by boli schodné. Podľa Bednára zástupcovia cirkví preferujú istú modifikáciu súčasného modelu priamych štátnych dotácií podľa počtu duchovných. Ďalšou možnosťou bolo financovanie cez asignačnú daň alebo podľa počtu veriacich. Z rezortu kultúry priznali, že úplná odluka cirkvi od štátu nie je možná vzhľadom na Vatikánsku zmluvu, ktorú Slovensko podpísalo za prvej Dzurindovej vlády. Zmluva chráni katolícku cirkev a je nevypovedateľná.