Kontrola odpočúvania sa sprísni len naoko

Tajnú službu čakajú výrazné zmeny. A to nielen v jej názve, keď sa Slovenská informačná služba zmení na Úrad civilného spravodajstva. Po 20 rokoch by tiež mala prestať kontrolovať odpočúvanie, ktoré robí Policajný zbor, Vojenské spravodajstvo či colníci.

04.03.2015 12:00
SIS, budova Foto: ,
Slovenská informačná služba by sa mala zmeniť na Úrad civilného spravodajstva.
debata (4)

Po novom by to mala robiť spoločná správa rezortov vnútra, obrany a tajnej služby, čo má zaistiť krížovú kontrolu. Vyplýva to z návrhu zákona o tajnej službe, ktorú rezort vnútra posunul do pripomienkového konania, ktoré končí 19. marca. Odborníci upozorňujú, že hoci sa kontrola činnosti spravodajských služieb posilní, stále nie je dostačujúca.

V súčasnosti odpočúvanie či sledovanie realizuje najmä Úrad zvláštnych policajných činností. Po novom by mali spoločné pracovisko odpočúvania určiť po dohode šéfovia ozbrojených rezortov a riaditeľ tajnej služby. Dnes môže policajný systém odpočúvania kontrolovať tajná služba, ktorá je správcom systému. Opačne to možné nie je. Pritom v minulosti čelila Slovenská informačná služba (SIS) viacerým škandálom, za ktoré doteraz nik neniesol zodpovednosť.

Bezpečnostný analytik Milan Žitný však hovorí, že kontrolovať spravodajské služby by mal samostatný úrad. „Takto to fungovalo dva roky v Maďarsku, kým do toho nezačali zasahovať politici,“ uviedol. Podobný úrad majú napríklad aj v Holandsku. Žitný totiž tvrdí, že tzv. krížová kontrola spravodajských služieb nikdy nefungovala ani fungovať nebude. „V minulosti sa pri úniku informácii a zmiznutia odposluchov navzájom obviňovali minister vnútra Vladimír Palko a šéf tajnej služby Vladimír Mitro. Nič sa však nevyšetrilo,“ upozorňuje Žitný.

A tak kým napríklad v Holandsku alebo Kanade kontrolujú tajné služby nezávislé inštitúcie zložené z odborníkov mimo politických strán alebo z bývalými sudcami na dôchodku, všeobecne uznávanými, u nás to budú aj naďalej robiť parlamentné výbory. Ich právomoci sa majú posilniť.

Po novom sa poslanci výborov budú môcť riaditeľov spravodajských služieb pýtať nielen na legalitu ich činnosti, ale aj na to, ako spravodajské služby hospodária. Prípad údajnej sprenevery majetku Vojenskej spravodajskej služby, ktorú parlament preveroval a nič nezistil, však ukazuje, že poslanecká kontrola nestačí. „Kontrola poslancami je neúčinná,“ myslí si aj bezpečnostný analytik Žitný. Hovorí, že tajní agenti budú môcť aj po prijatí tohto návrhu zákona robiť takmer všetko. Upozorňuje, že hospodárenie totiž nebude možné kontrolovať bez povolenia riaditeľa príslušnej spravodajskej služby. Tajní výborom nemusia poskytnú také doklady, o ktorých usúdia, že by ich zverejnením mohlo prísť k odhaleniu spravodajskej činnosti. Riaditeľ tajnej služby totiž môže žiadosť poslancov odmietnuť, stačí, ak uvedie ako dôvod ohrozenie plnenia úlohy, prezradenia konšpiračných bytov či domov, alebo áut používaných na sledovanie záujmových osôb.

Pod sprísneným dohľadom má byť aj odpočúvanie. Jeho legálnosť bude preverovať novovytvorená komisia. Tú budú tvoriť vládni a opoziční poslanci z dvoch kontrolných a z brannobezpeč­nostného výboru. Komisii by mal šéfovať predseda, ktorého navrhnú opozičné politické strany. Naplniť komisiu členmi však bude pravdepodobne problém. Jej členom sa totiž môže stať len poslanec, ktorý má bezpečnostnú previerku na stupeň prísne tajné a splní ďalšie prísne kritériá. Toto ustanovenie považuje analytik len za snahu o to, aby „bol nakŕmený vlk aj koza zostala celá“.

Pôvodne mali tieto kritériá platiť pre členov nezávislého úradu, ktorý mal kontrolovať spravodajské služby. Ten však nakoniec nevznikne. Šéf SIS Ján Valko to pred poslancami zdôvodnil tým, že nezávislá inštitúcia by potrebovala asi jednu tretinu nákladov, ktoré majú k dispozícii spravodajské služby. Na jej fungovanie podľa Valka chýbajú peniaze.

Bývalý šéf rezortu obrany a parlamentného brannobezpečnos­tného výboru Martin Fedor upozorňuje, že je dôležité, aby bola zaručená rovnováha medzi právomocami tajných služieb a medzi ochranou súkromia občanov. „Teroristov a zločincov treba monitorovať, ale všetkých slušných ľudí treba, naopak, chrániť pred možnosťou zneužitia informácií získaných tajnými službami,“ uviedol Fedor.

Podľa neho je potrebné presadzovať aj dôslednejšiu možnosť kontroly v prípadoch nasadzovania odpočúvania. Navrhne preto povinnosť informovať občanov o neopodstatnenom nasadení informačnotechnic­kých prostriedkov voči ich osobe. Návrh zákona predpokladá, že komisia bude používanie informačnotechnic­kých prostriedkov kontrolovať raz ročne alebo na základe podnetu od občana, ktorý má podozrenie, že ho tajní odpočúvajú.

Či začne zákon o Úrade civilného spravodajstva a Vojenskom spravodajstve platiť ešte pred parlamentnými voľbami v roku 2016, sa v návrhu neuvádza. Predtým ho musí schváliť vláda a parlament.

Ako majú po novom fungovať civilná a vojenská tajná služba

  • Slovenská informačná služba sa premenuje na Úrad civilného spravodajstva (ÚCS)
  • Úrad civilného spravodajstva bude patriť pod premiéra, Vojenské spravodajstvo pod ministra obrany
  • Predseda vlády bude mať právomoc dávať riaditeľovi ÚCS rozkazy a schvaľovať jeho opatrenia
  • Vládou navrhovaného riaditeľa tajných služieb si môžu poslanci zavolať na vypočutie ešte pred vymenovaním
  • Šéfovia rezortov vnútra, obrany a ÚCS vypracujú Národný program štátneho spravodajstva, ktorý bude schvaľovať vláda
  • Tajné služby budú môcť zbierať aj údaje o tom, kto kedy s kým komunikoval a z akého miesta, ale bez možnosti zisťovať obsah komunikácie
  • Všetky tri zložky štátu, ktoré môžu legálne používať odpočúvací systém, budú pod spoločnou správou rezortov vnútra, obrany a tajnej služby
  • Vznikne Národné bezpečnostné analytické centrum, ktoré bude zbierať informácie o terorizme. Patriť bude pod ÚCS.
  • Kontrolu činností tajných služieb budú vykonávať parlamentné výbory, ich právomoci sa rozšíria
  • Legálnosť odpočúvania bude kontrolovať novovytvorená komisia. Tú budú tvoriť vládni a opoziční poslanci, vždy po dvoch z brannobezpeč­nostného a dvoch kontrolných výborov
  • Komisii by mal šéfovať predseda, ktorého navrhnú opozičné politické strany
  • Členom komisie sa môže stať len poslanec, ktorý ma bezpečnostnú previerku na stupeň prísne tajné, dosiahol vek 40 rokov, bol sudcom či prokurátorom, príslušníkom spravodajskej služby alebo policajtom, alebo má aspoň desaťročnú prax v oblasti bezpečnosti či diplomacie a vysokoškolské vzdelanie
  • Občan môže požiadať komisiu o preskúmanie podozrenia, že ho tajná služba odpočúva alebo sleduje
  • Komisia bude môcť kontrolovať nasadenie informačnotechnic­kých prostriedkov (odpočúvanie, sledovanie osôb)

(vv, MV SR)

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #tajná služba #SIS