Rok do volieb. Zatiaľ obor a trpaslíci

, 05.03.2015 15:00
voľby 2012, Fico, Smer,
Oslava víťazstva v parlamentných voľbách v roku 2012 v centrále Smeru. Autor: ,

Veľký politický kolotoč sa roztáča. Presne o rok, v sobotu 5. marca, by sa mali uskutočniť parlamentné voľby. Kto bude víťaz a kto porazený? A kto odíde zo scény úplne? Na pokračovanie jednofarebnej ľavicovej vlády by v tejto chvíli stavil málokto.

Za najpravdepodob­nejšiu možnosť sa považuje vláda kompromisu zložená zo Smeru a niektorej pravicovej strany. Už menej reálna sa javí viacpočetná vláda pravicových subjektov a návrat „zlepenca“ z rokov 2010 až 2012. Ako možnosť nie je vylúčený ani menšinový kabinet Smeru tolerovaný niektorou z opozičných strán, ale s hrozbou predčasných volieb.

Politológovia v predpovediach o podobe novej povolebnej koalície hovoria, že bez Smeru nebude zrejme vládu možné zostaviť. Otázkou je, kto k nemu ako partner pribudne. Podľa politológa Michala Horského so Smerom treba počítať. „Opozičné strany spoločne s podprahovými trpaslíkmi nemajú podľa aktuálnej popularity takmer žiadnu šancu vytvoriť novú vládnu koalíciu,“ mienil Horský.

Sociológ Pavel Haulík označil vládu bez Smeru za „nie veľmi pravdepodobnú alternatívu“, ale nie je ani vylúčená. Podľa neho súčasné preferencie strán nie sú konečné a očakáva pomerne výrazný pohyb. Politická scéna tak za posledný rok ešte môže prejsť vážnymi zmenami.

Za dôležitú považuje sociológ skutočnosť, koľko voličov príde napokon voliť. V posledných voľbách v roku 2012 to bol jeden z dôležitých momentov. Zúčastnilo sa na nich až 59,11 percenta ľudí, čo prekonalo očakávania. Vo významnej miere dokázal svojich priaznivcov mobilizovať práve Smer. Naopak, SNS i SMK skončili mimo parlamentu. Teraz hrozí podobný scenár SDKÚ a SaS.

Smer napriek tomu, že vládne sám, stratil v porovnaní s výsledkom volieb len zhruba 9 percent. Politológ Horský pretrvávajúcu podporu Smeru vysvetlil tým, že sa usiluje pridŕžať predvolebných sľubov.

„Zároveň opozícia je do takej miery roztrieštená a napadá vládnu stranu z toľkých uhlov pohľadu, že občan stráca prehľad a opozícia dôveryhodnosť svojich lídrov. Najzávažnejšou okolnosťou však je, že sa na Slovensku nevytvorila alternatíva k vládnej moci,“ uviedol Horský. V poslednom prieskume agentúry Focus z prelomu januára a februára tohto roka mal Smer podporu 35,5 percenta, Sieť 11 a KDH necelých 11 percent opýtaných.

Podľa Haulíka z dnešného pohľadu majú tieto tri strany parlamentnú istotu. „Ostatné strany sú viac alebo menej rizikové. Je to tak aj preto, že nemajú potenciál na rozšírenie svojho elektorátu. Nemajú ani témy, ani ľudí. Ťažko predpokladať, že ich pokropí živá voda a žeby narástli,“ povedal sociológ.

(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)

Očakáva však, že niektoré nové strany by mohli zamiešať kartami. Či im bude stačiť rok, je však otázne. Súčasne môžu byť aj prostriedkom na odčerpanie podpory už existujúcim stranám. Poslanci parlamentu sa angažujú napríklad vo vznikajúcich subjektoch SKOK a Šanca. Na vstup do Národnej rady potrebuje politická strana minimálne päť percent.

Z parlamentných strán sa pod hranicou piatich percent ocitajú SDKÚ aj SaS. Nad touto hranicou sú Most-Híd a Obyčajní ľudia. „Volič bude zvažovať, či riskne hlasovanie za stranu, ktorá sa do parlamentu nemusí dostať,“ poznamenal Haulík.

Tesne nad i pod parlamentným prahom sa objavujú SMK a SNS. Účasť SNS v poslaneckých laviciach Haulík zatiaľ nevníma ako istú. „Počkal by som, lebo jedna lastovička leto nerobí a preferencie SNS sú o tej jednej lastovičke,“ doplnil.

A kto s kým pôjde do vlády? Parlamentné strany v odpovediach pre Pravdu zväčša nechceli hovoriť, s ktorým stranami by do vládnej koalície nešli. „Smer nikdy pred voľbami nešpekuloval o zostavovaní vládnych koalícií. Sústredíme sa na to, aby sme vo voľbách dosiahli čo najlepší výsledok,“ povedal šéf Smeru Robert Fico.

Líder KDH Ján Figeľ verí, že do volieb o rok sa politické pomery na Slovensku zmenia. „KDH urobí maximum na vytvorenie neľavicovej stabilnej a zodpovednej alternatívy pre ľudí,“ poznamenal Figeľ. Prípadné predvolebné dohody hnutie podľa neho prijme v aktuálnom čase a povoleb né rozhodnutia na základe mandátu od občanov.

Podľa predsedu Mostu-Híd Bélu Bugára nemá zmysel rok pred voľbami špekulovať s kým áno a kto s kým nie. „Strana Most-Híd sa bude usilovať o získanie čo najlepšieho volebného výsledku a tým výrazne prispieť k vytvoreniu čo najstabilnejšej pravicovej vládnej alternatívy,“ uviedol Bugár.

Spoluprácu so Smerom odmietol predseda Siete Radoslav Procházka. „My sme súper Smeru, nie spolupracovník,“ povedal v TA3 v januári. O budúcej vláde povedal, že musí byť pevná a súdržná, pretože ak nie je, tak slúži len ako nástroj veľmi sebeckých záujmov jednotlivých strán a ich predstaviteľov.

V zákulisí opozície sa však špekuluje, či by voliči nemali dostať už pred voľbami zreteľnú správu, ako budú strany postupovať po voľbách. O alternatívu proti Smeru sa ešte v jeseni 2012 pokúsili KDH, Most-Híd a SDKÚ a dali svoj podpis pod vznik Ľudovej platformy. Dlhé trvanie nemala, definitívne ju pochovali prezidentské voľby. Posledným klincom boli pre ňu vleklé diskusie, kto by mal byť jej spoločným prezidentským kandidátom.

Politológ Horský v súčasnom stave podpory opozičných strán považuje za málo pravdepodobné, že by sa odhodlali k vytvoreniu nejakej iniciatívy o spoločnom postupe po voľbách. Skeptický bol aj sociológ Haulík. „Predpoklad, že by sa dala vopred postaviť nejaká alternatíva, môže byť založená len na tom, že jedna či dve z opozičných strán výrazne preferenčne vyrastú v prieskumoch. Ak sa to nestane, tak takáto možnosť zostane len fikciou,“ dodal sociológ.

Parlamentné voľby by sa mali konať o rok 5. marca 2016 v sobotu. O tomto termíne sa zmienil predvčerom aj premiér Fico. Rozhodnutie o vyhlásení volieb, ako aj určenie ich dátumu je vecou rozhodnutia predsedu parlamentu Petra Pellegriniho. Naposledy sa parlamentné voľby uskutočnili 10. marca 2012. Voliči išli vtedy k volebným urnám predčasne po páde vlády Ivety Radičovej, ktorá do úradu nastúpila v lete 2010.

Anketa: Aká vláda by mohla vzniknúť v roku 2016?

Michal Horský, politológ
V súčasných politických šarvátkach a prestrelkách lídri strán označujú za najpravdepodob­nejšiu budúcu vládnu koalíciu Smer a KDH. Ak však nedôjde k nepredvídateľným pohybom na politickej scéne, tak by mohla byť opäť aj jednofarebná vláda Smeru alebo koalícia Smer a SNS. V prípade prepadu SNS je pravdepodobné, že nastúpi menšinová vláda Smeru.

Svetozár Krno, politológ
Podoba novej vlády sa ťažko predpovedá, pretože je veľa strán s preferenciami okolo päť percent a záleží, koľko z nich napokon pod touto hranicou aj zostane. Môže byť iba vláda Smeru alebo Smer s jedným koaličným partnerom. Ďalšou možnosťou je vláda viacerých pravicových strán a Smer zostane v opozícii. V poslednom období však mierne stúpli preferencie SNS, ale jej koaličný potenciál s pravicovými stranami je nulový a po skúsenostiach z prvej vlády Roberta Fica má SNS slabý koaličný potenciál aj so Smerom. Nestačí, že tisíckrát politici SNS vyhlásia, že bývalý predseda strany je preč. Ak by sa však SNS do parlamentu dostala, je tu aj možnosť menšinovej vlády Smeru tolerovanej SNS. Nebolo by to však dlhodobo udržateľné, hrozili by predčasné voľby.

Martin Slosiarik, sociológ
Nižší počet strán v parlamente pri výraznom prepade hlasov môže zabezpečiť Smeru celkom dobrú východiskovú pozíciu. Nechcem tým povedať, že dokáže sám zostaviť vládu, ale ani túto možnosť úplne nevylučujem. Menej reálne je, že by druhá strana politického spektra dokázala zostaviť vládu po skúsenostiach z rokov 2010 a 2011. Možno variantom novej vlády bude, že Smer vytvorí vládu s niektorou stredopravou stranou. V posledných mesiacoch sa to toho zamiešala aj SNS, čo môže byť pre Smer prijateľný partner, pretože nerobí takú vulgárnu nacionalistickú politiku ako v minulosti.

Tomáš Koziak, politológ
Podľa prieskumov by mal vyhrať Smer, on bude rozdávať s najväčšou pravdepodobnosťou karty, ale sám asi vládu nezostaví. Takže bude potrebovať partnerov, a to bude veľká lotéria. Zrejme by to mohlo byť KDH. Ak by však SNS zdolala hranicu 5 percent, mohla by so Smerom najjednoduchšie vytvoriť koalíciu. V tom prípade by si mohol Smer z koláča moci odhryznúť oveľa viac, ako keby išiel do koalície s KDH. Kompromisy Smeru ku KDH budú musieť byť oveľa väčšie ako ku marginálnej SNS. Už vôbec si neviem predstaviť, že by Smer vládol s Mostom-Híd alebo s Obyčajnými ľuďmi.

(su)

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#vláda #Smer #parlamentné voľby
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
29,99
Perla farebné tulipány a narcisy Jar

Perla farebné tulipány a narcisy Jar

42,99
Elite červené ruže dve srdiečka

Elite červené ruže dve srdiečka

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk