Rozhodovanie súdov sa vlani opäť natiahlo

Najdlhšie sudcom trvalo rozhodovanie v občianskych a obchodných sporoch. Rovnako aj pri určovaní výživného alebo starostlivosti rodičov o dieťa. V takýchto prípadoch by mal verdikt padnúť do pol roka, viacerým súdom to však trvá aj vyše roka. Slovenská justícia nedopadla dobre ani v hodnotení Európskej komisie.

V obchodných sporoch trvá rozhodnutie podľa najnovších štatistických údajov rezortu spravodlivosti priemerne takmer 15 mesiacov, civilné spory riešia súdy v priemere vyše roka. Práve tie vlani najdlhšie vybavovali okresné súdy v Piešťanoch vyše dvoch rokov, v Malackách viac ako 19 mesiacov či na Okresnom súde Bratislava I vyše 18 mesiacov. V obchodných veciach si na rozhodnutie najdlhšie, až viac ako dva roky, počkali firmy na okresných súdoch Bratislava I, Piešťany, Senica či Skalica. Tamojší okresný súd je rekordérom, keď obchodné spory riešil takmer 26 mesiacov. Naopak, najrýchlejšie od štyroch mesiacov do pol roka rozhodli spory podnikateľov okresné súdy v Nových Zámkoch, Lučenci, Partizánskom či Ružomberku.

Vyniesť verdikt v prípade výživného na deti či zverenia dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov zas trvalo najdlhšie Okresnému súdu Piešťany, a to viac ako 13,3 mesiaca.

V minulom roku sa oproti roku 2013 štatistika mierne zhoršila, vlani súdy potrebovali na rozhodovanie v priemere o pár týždňov viac. Či už v civilných, obchodných sporoch, ale aj v konaní pri maloletých. Mierne sa zrýchlilo len konanie v trestných veciach. Rezort pripúšťa, že narástla priemerná dĺžka v civilných konaniach, hoci klesol počet podaní na súdy. V roku 2013 ich prišlo 1,6 milióna, vlani 1,4 milióna, čo je menej o vyše 200-tisíc.

„Žiaľ, narástla priemerná dĺžka konaní. V občianskych veciach prekonala psychologickú hranicu 12 mesiacov. V roku 2013 to bolo 11,28 mesiaca,“ uviedla hovorkyňa rezortu Alexandra Donevová. Ministerstvo zároveň upozorňuje, že štatistikami do istej miery hýbali hromadné žaloby, ale aj zastavené výberové konania na sudcovské miesta.

Ministerstvo však tvrdí, že vlani sa podarilo otočiť veľmi nepriaznivý trend. „V roku 2014 súdy vybavili viac vecí, ako na ne došlo. Pomer vybavené k došlým je vyše 100 percent. Také niečo sa naposledy podarilo v roku 2010,“ upozorňuje Donevová. Rezort to hodnotí ako mimoriadne dobrú správu.

Ľudia to však vidia inak. Bratislavčanka Silvia čaká takmer tri roky len na vytýčenie termínu hlavného pojednávania. Hovorí, že žalobu dala na jeseň 2012. „Najprv dlho trvalo, kým sa určila príslušnosť súdu. Keď už bolo toto rozhodnuté, vytýčilo sa hlavné pojednávanie. To však bolo už dvakrát pre chorobu sudcu odročené,“ sťažuje si 55-ročná žena.
Štát stojí pomalé rozhodovanie súdov nemalé peniaze. Len za vlaňajší rok zaplatil sťažovateľom odškodné za prieťahy takmer 886-tisíc eur, čo je oproti predchádzajúcemu roku zvýšenie o desatinu. Minister spravodlivosti Tomáš Borec navrhol vlani za prieťahy potrestať 12 sudcov.

Predsedníčka jedného z najvyťaženejších okresných súdov na Slovensku v bratislavskom Starom Meste Eva Fulcová vysvetľuje, že má všetky súdne oddelenia preťažené. „Na jedného sudcu je 500 vecí a viac,“ uviedla. Pracuje u nich 41 sudcov a pre ich nedostatok musela povolať sudcov v dôchodku. Inak nevie zabezpečiť bezprieťahové vybavovanie vecí. Na súd bolo vlani podaných vyše 65-tisíc vecí.

Najviac nevybavených vecí z okresných súdov mal vlani Okresný súd Malacky. Na tento súd prišlo viac ako 16 500 podaní, nevybavených zostalo 10 770. Tento súd patrí k tým najmenším, má len sedem sudcov. Na jedného sudcu tu pripadalo, ak sa odpočíta agenda, ktorú vybavujú vyšší súdni úradníci, 633 nevybavených sporov.

Sudcovia dlhodobo žiadajú rezort spravodlivosti o analýzu týkajúcu sa preťaženosti jednotlivých súdov. Tvrdia, že za dlhými rozhodovacími lehotami je preťaženosť súdov a tiež, že agenda pre jednotlivých sudcov je rozložená nerovnomerne. Súdna rada sa analýzou o počte a stave vybavovania agend zaoberala na ostatnom rokovaní. Žiadne riešenia však zatiaľ nenavrhla, na analýze bude komisia pracovať ešte najmenej pol roka. „K analýze treba pripraviť ešte veľký materiál ohľadom okresných súdov v sídle krajských súdov. Tam prebiehali viaceré zmeny,“ upozornil na rokovaní člen rady a predseda Krajského súdu v Košiciach Imrich Volkai.

Slovenská justícia nedopadla dobre ani v hodnotení Európskej komisie. V rámci európskej dvadsaťosmičky obsadzuje Slovensko pravidelne posledné priečky. S pomalým rozhodovaním súdov si doteraz neporadila žiadna vláda.

Hodnotenie Európskej komisie je negatívne aj napriek tomu, že plánované reformy hodnotí ako pozitívne. „Dôvera verejnosti vo fungovanie súdnictva je nízka. Iba 25 percent slovenských respondentov dôveruje systému súdnictva, čo je druhý najnižší počet v EÚ,“ píše komisia vo svojej správe z júla 2014 pri posudzovaní národného programu reforiem na Slovensku. V záujme riešenia problémov v justícii dostalo Slovensko odporúčanie, aby zlepšilo efektívnosť súdnictva a podporilo alternatívne postupy riešenia sporov.

Z celkového počtu sťažností na rozhodovanie súdov sa za posledných desať rokov až 80 percent týkalo práve prieťahov. Tie rieši spolu s ministerstvom od roku 2009 aj Ústavný súd. Ten vlani rozhodol, že súdny proces išiel príliš pomaly v 242 prípadoch, čo je o dve pätiny viac ako rok predtým.

Vlani prijal parlament viaceré zmeny v justičných zákonoch, ktoré by mali zefektívniť súdnictvo. Ďalšie legislatívne zmeny, ktoré by mali zrýchliť súdne konania najmä v občianskoprávnom konaní, sú už v parlamente. Zabezpečiť by to mali tri nové zákony, ktoré nahradia platný Občiansky súdny poriadok. Nové kódexy civilného práva riešia spory, ktoré človeka sprevádzajú od narodenia až po smrť. Platiť by mali od júla 2016.