Yveta má doma malú zoo, Jozef chová divé šelmy

"Splnila som si vytúžený sen, ktorý som mala už ako dieťa. Išla som si za tým, že chcem mať najkrajšiu šelmičku, ktorou bol pre mňa tiger," hovorí o rozhodnutí chovať exotické zvieratá Yveta Iršová, ktorá s nimi žije v Kostolnej pri Dunaji.

09.03.2015 16:00
Jozef Fridman, rys, chovateľ, klietka, zviera Foto: ,
Chovateľ Jozef Fridman z Jasenia vo svojom zverinci.
debata (3)

Prvú tigricu Ritu si obstarala v roku 1992 zo zoo v českom Hodoníne. Spočiatku jej vybudovali príbytok v odľahlejšej časti Bratislavy, kde mali firmu s výkupom železa a farebných kovov. Na nezvyčajné domáce zviera však o necelé tri roky verejnosť upozornil novinový článok a Yvetu na druhý deň čakali pred firmou veterinári, hygienici a mestskí policajti. Dostala ultimátum, buď Ritu umiestni do zoo, alebo pre ňu vytvorí vhodnejší priestor na chov. A tak v Bratislave predala dvojizbový byt a presťahovali sa do Kostolnej pri Dunaji.

Rozširovať svoje potomstvo Rita mohla vďaka náhode. Chovateľke sa ozval neznámy pán, ktorý choval samca tigra, ale nemal možnosť ďalej sa o neho starať. Putoval teda do Kostolnej. Podľa Yvety netrvalo ani mesiac a šelmy sa zblížili.

Sibírsky tiger je najväčšou šelmou na svete, v dospelosti váži okolo 400 kg. Yveta vysvetľuje, že jej 29 tigrov denne zožerie 200 až 300 kíl mäsa. Najviac im chutí konské mäso, nepohrdnú však ani hovädzinou či kuracinou. Peniaze na jedlo a starostlivosť o zvieratá získava Yveta výberom dobrovoľného vstupného do tigrieho parku. Najlepšie obdobie na zárobok je leto, vtedy chodí najviac turistov. Spoliehajú sa však aj na sponzorské dary a okolité družstvá, ktoré im dodávajú uhynuté zvieratá.

Nevyhnutnosťou pri takomto veľkom chove sú časté kontroly hygienikov a prísne bezpečnostné opatrenia. Tigrí park navštevuje počas roka návštevníci, školské zájazdy či dokonca zahraniční turisti. Musí preto spĺňať všetky kritériá. Prekážala ľuďom prítomnosť divokých šeliem? Podľa chovateľky sú ľudia v Kostolnej radi, že na okraji obce majú tigrí park.

Jozef Fridman (54) z Jasenia sa k leopardom dostal pri záchrane rysa ostrovida. Párik rysov mu darovala pani, ktorá ich mala z bojnickej zoo a po smrti manžela sa o ne nedokázala starať. Za štrnásť rokov sa mu podarilo odchovať pätnásť mláďat rysa ostrovida, ktorému hrozí vyhynutie. Že sa jeho chov medzičasom rozrástol aj o leopardy či opice, prišlo akosi popri tom.

„Kto to nemá v srdci, nech sa do toho ani nepúšťa,“ hovorí Jozef. „Nechovám rysy preto, aby som ich vypúšťal do prírody. Zachrániť sa dajú len tým, že niekto odchová mláďatá, daruje ich inému chovateľovi, a ten ich bude v takýchto umelých podmienkach ďalej rozmnožovať,“ tvrdí Fridman.

V klietkach na veľkom dvore jeho domu však pobehujú aj leopard africký, leopard čínsky, polárna líška. Niektoré z nich dostal do daru, iné ako výmenu za malého rysíka. „So šelmami to treba vedieť. Napríklad leopard má 90 kilogramov a pazúry, ktorými môže človeka rozsekať. Mňa nie, ja s ním hrávam vo voliére futbal, on mi neublíži,“ mazná sa s leopardom Nerom.

Začiatky neboli ľahké. Len vybavenie povolení mu trvalo zhruba pol roka. Splniť musel všetky podmienky veterinárov, hygienikov či ochranárov. „Výhrady nemala ani obec, ani susedia. Najbližšia suseda mi povedala len toľko – chovaj si, čo chceš, len nech to neujde. No a predsa sa stalo, aj keď nie mojou vinou, že mi ušli opice.“

Klietky od vedľajšieho domu oddeľuje vysoký protihlukový plot. Susedom sa ani nezdá, že žijú v blízkosti šeliem. „Dcéra tam chodí často a je z tých zvieratiek nadšená. Neobťažuje nás nijaký hluk ani zápach,“ hovorí Slávka Kazárová.

Fridmanove šelmy zožerú denne 25 kg mäsa. „Pomáhajú mi gazdovia aj ľudia z celého okolia, ktorí ma zadarmo zásobujú uhynutými a zranenými domácimi zvieratami,“ vysvetľuje. Jeho snom je menšia zoo, kde by robil aj vzdelávacie kurzy pre deti.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #Zvieratá #rys #Jozef Fridman #chov