Aké výhody a nevýhody môžu mať školské uniformy?
Nie je to slovenská tradícia, skôr to vychádza z anglických škôl, z Ameriky. A neviem, či sú s tým dosť stotožnení rodičia a deti. V našej škole sme túto otázku neriešili. Nedávno ma však k zamysleniu podnietil jeden dospievajúci chlapec, ktorý mal uniformu. Keď som sa ho pýtala, aký má na to názor, či je to podľa neho v poriadku, alebo či si deti nezávidia, čo majú oblečené, povedal, že uniforma nie je všetko. Majú predsa aj tenisky, hodinky a iné veci, ktoré môžu byť rozdielne a značkové. Takže ten rozdiel medzi deťmi z hľadiska ich sociálneho zázemia zostáva viditeľný. Navyše sú deti, ktoré sú bucľatejšie alebo sa nechcú stotožniť s tým, že by mali nosiť celý rok to isté. A niektorým dievčatám zas nemusia vyhovovať sukne, lepšie sa cítia v nohaviciach. Závisí aj od toho, aké možnosti pri tej uniforme majú. Či majú na výber aj nejaké bundičky, mikiny, nohavice.
Zdá sa, že hlavným dôvodom zavedenia uniforiem sú práve sociálne rozdiely. Nie je tento krok aj istým spôsobom boja proti šikanovaniu v školách?
Určite tam môže zohrávať svoju rolu aj tento moment. Ale neviem, či tento problém celkom vyrieši uniforma. Možno, ak by na školách vznikla komunita ako forma pre vzdelávanie a zlepšovanie kompetencií detí v prosociálnom správaní a prípadne riešenie ich vývinových problémov, alebo ak by sa v nich viac dbalo na to, aby boli výchovne formované prostredníctvom učiteľky. Bola by to cesta a nemuseli by byť uniformy. Aj keď sú isté typy osobností, ktoré majú tendenciu vyvyšovať sa. Osobnosť, temperament, rodinné zázemie a výchova zohrávajú svoje miesto a nemyslím si, že uniforma vždy zachráni situáciu. Dôležité je výchovné formovanie z každej strany – zo strany učiteľov, rodičov, vychovávateľov, aby deti neakcentovali rozdiely.
V akom veku by ste uniformu odporúčali a kedy zas, naopak, je lepšie od nej ustúpiť?
To je otázne. Myslím si, že pre nižší vek by uniforma bola pohodlnejšia aj pre rodičov, aj pre deti. Možno by tam bolo aj menej negativizmu voči tomu, či si to dieťa na seba dá. Rodičia by mali aj menej starostí s výberom oblečenia, nemusia riešiť, či bude dieťa „in“. Zaradenie sa do skupiny, spolupatričnosť so školou a ekonomické rozdiely by sa trošku zotreli. Neviem však, či by to bolo pre deti pohodlné aj vo vyššom veku. Tam už sa formuje osobnosť, jedinečnosť, vlastná identita. Možno sú v školách skupinky, ktoré majú štýl, ktorý by chceli preferovať. Tam by som už nechala väčšiu voľnosť, aby deti mohli dostať priestor, aby sa rozhodli ony. Na druhej strane môže vzniknúť návyk, teda, že by to tie deti samy chceli. Ale v puberte a neskôr by už mohli dostať priestor, aby sa rozhodli ony.
Malo by sa uvažovať o celoplošnom zavedení školských uniforiem?
Na to, či majú, alebo nemajú byť uniformy, nemám jednoznačný názor. Pri školách, ktoré uniformy zaviedli, ide o to, či sú to školy, kde veľmi cítili sociálne rozdiely a chcú to uľahčiť rodičom. Alebo mali negatívne skúsenosti s formou šikanovania a chceli zabrániť, aby sa deti nedostali k šikanovaniu kvôli tomu oblečeniu. Nie som si však jednoznačne istá, či by som podporila zavedenie uniforiem pre všetkých a či by to bolo úplne fér voči každému. Bolo by menej problémov, stresov, šikanovania a závisti? Obohatilo by to vnútorný život detí? Myslím si, že mnoho iných faktorov prispieva k tomu, aby deti boli v pohode.