Dievčatá sa o samovraždu pokúšajú častejšie ako chlapci

Prečo sa svoj život nezávisle od seba rozhodli minulý týždeň ukončiť tri tínedžerky, nie je jasné. Štatistiky za ostatné dva roky však hovoria, že práve dievčatá vo veku do 19 rokov sa pokúšajú o samovraždu o niečo častejšie ako chlapci. Navyše podľa predbežných údajov Národného ústavu zdravotníckych informácií vlani narástol počet detí do 14 rokov, ktoré sa pokúsili o samovraždu – 19 dievčat a štyria chlapci.

Psychológ Miroslav Kohuťár to vysvetľuje tým, že prežívanie dievčat je aj pre rodičov často menej čitateľné ako u chlapcov. „U chlapcov, ak majú nejaký problém, to často prechádza do agresívneho správania. Chlapci sú výbušní, akční, problém sa dá jednoduchšie vypozorovať. Pedagóg, výchovný poradca či rodič si skôr všimnú u chlapca, že sa niečo deje, ako u dievčat, ktoré sa utiahnu do seba a zatvoria sa v izbe,“ hovorí Kohuťár.

Nárast počtu pokusov o samovraždu u detí však nepovažuje za nový trend. Aj rozhodnutie troch dievčat vo veku 14 a 16 rokov, ktoré si minulý týždeň postupne vzali život, mohlo podľa neho spôsobiť aj to, že sa od seba inšpirovali. Aj keď sa nemuseli poznať, mali podobný problém, svojím spôsobom mohli byť na „rovnakej vlnovej dĺžke“ a impulz jednej nasledovala ďalšia.

Najčastejším spúšťačom samovražedného správania u dospievajúcich môže byť podľa Kohuťára negatívne rodinné prostredie, zlé výsledky v škole, nedosiahnutá láska, rodičia v rozvodovom konaní, alebo aj strata blízkeho, na ktorého sú viazaní. „Toto všetko môže viesť k tomu, že sa to skončí až takto tragicky,“ dodáva.

Psychológovia v súvislosti so samovraždami však upozorňujú aj na veľký vplyv sociálnych sietí. „Keď si všimnete, aj v MHD má polovica ľudí mobil, slúchadlá, počúva hudbu, majú pozapínané sociálne siete. Očakávajú, že im tam niekto napíše. Ak im nikto nenapíše, nemajú odozvu, tak to neskôr môže byť začiatok takzvanej sociálnej smrti, ktorá môže byť horšia ako klasická smrť. Toto je odpojenie sa od sociálneho prostredia. Nemajú kamarátov, nemajú sa komu zdôveriť, nevedia si nájsť partnera,“ vysvetľuje Kohuťár.

Vplyv sociálnych sietí aj na samovražedné správanie detí pripúšťa aj Štefan Matula z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie. „Agresivita na sociálnych sieťach stúpa. Ak si trieda vyberie obetného baránka, je to pre to dieťa strašné, dokážu ho takmer doviesť k samovražde,“ hovorí Matula.

Agresivitu vnímajú deti aj v médiách, televízii. „Správy sú o vraždách, o vojnách, znásilneniach. A keď je toho veľa, človek na ten obsah znecitlivie,“ upozorňuje Matula. Veľký podiel na pokusoch detí o samovraždy má podľa neho aj to, že mladí dospievajúci sú často odkázaní sami na seba. „Rodičia v oveľa väčšej miere riešia náročné problémy, často existenčné, ktoré generácie pred nimi nepoznali,“ dodáva Matula.

Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií z roku 2013 viac ako polovica pokusov o samovraždu vo veku 15 až 19 rokov sú takzvané demonštratívne pokusy, keď dospievajúci mladý človek v skutočnosti nechce zomrieť. „Je to ako volanie o pomoc. Niečo tým naznačujú a je chybou nás dospelých, keď na to nereagujeme dostatočne včas, ak je mladý človek dlho takto ohrozený,“ vraví Matula.

Rodičom odporúča nepodceňovať zmeny v správaní detí. U dievčat by si mali všímať v prvom rade dlhotrvajúcu zmenu nálady, napríklad ak dcéra, ktorá chodila do spoločnosti, sa uzatvorí a je viditeľne v depresívnom stave. Treba sa zaujímať o to, čo číta, aké knižky, čo sleduje. „Ak je vzťah rodič – dieťa na dobrej vzájomnej úrovni, tak je predpoklad, že rodič to zistí, odsleduje a snaží sa pomôcť. Depresia často vyplýva z toho, že rodičia z nedostatku času nevenujú dieťaťu pozornosť, alebo ju neprejavujú natoľko, aby sa ukázalo, že majú úprimný záujem o to, čím žije, čo robí, nad čím sa zamýšľa,“ dodáva Matula.