Ročne pribúda vyše 22-tisíc invalidov. Kto to zastaví?

Alarmujúce čísla vychádzajú zo štatistík Sociálnej poisťovne. Vlani pribudlo 22 600 invalidov, predvlani 22 300 a rok predtým takmer 23 000. Na porovnanie, toľko ľudí býva napríklad v Brezne či v Novom Meste nad Váhom. Na invalidné penzie ide každý rok vyše 62 miliónov eur. „Najzávažnejšie ochorenia, ktoré v minulom roku viedli k invalidite, sú choroby pohybového aparátu, nádory či duševné poruchy,“ uvádza hovorca Sociálnej poisťovne Peter Višváder. Príčiny invalidity sa líšia aj podľa pohlavia, u žien sú rizikovejšie nádory, u mužov zase choroby obehovej sústavy.

Priemerný vek mužov a žien, ktorým uznajú invaliditu, je 50 až 60 rokov. Lekári pripúšťajú, že zasiahnuté budú čoraz mladšie ročníky a invalidita sa ešte rozšíri. Typický invalid je podľa štatistík muž z Prešovského kraja, ktorý trpí chorobami svalovej, kostrovej sústavy a spojivového tkaniva. Najmenej takýchto ľudí je v Bratislavskom kra­ji.

Rastúcou invaliditou sa pritom nikto nezaoberá. Ministerstvo zdravotníctva sa k tejto téme vyjadrovať nechce, vraj to nie je v jeho kompetencii. Podobne zareagoval aj Úrad verejného zdravotníctva. Zo zdravotných poisťovní odpovedala iba najväčšia Všeobecná zdravotná. Preventívne programy síce má, konkrétne na odhaľovanie a odstraňovanie príčin invalidity sa však nezameriava.

Ministerstvo práce túto oblasť takisto nepokrýva. Vyjadriť sa vie iba k prípadom, keď k invalidite došlo vplyvom chorôb alebo úrazov z povolania. Za akúsi prevenciu považuje Zákonník práce a zákon o ochrane zdravia a bezpečnosti pri práci. Na mnohých pracoviskách sa totiž vyskytuje nadmerné zaťaženie zamestnancov, chemické výpary či zvýšený stres, čo môže viesť k následnému poškodeniu zdravia.

„V zlých pracovných podmienkach väzia príčiny nielen chorôb z povolania, ale aj iných. Následkom toho môže byť invalidita,“ pripúšťa Michal Stuška, hovorca ministerstva práce. Aby sa tomu predišlo, inšpektori práce pravidelne kontrolujú jednotlivé prevádzky. Rezort má vypracovanú aj Stratégiu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci do roku 2020. Jej cieľom je znížiť počet chorôb z povolania, ktoré sa končia invaliditou. Ráta s osvetou či s poskytovaním informácií o ochrane zdravia.

Podľa Tomáša Szalaya zo Stredoeurópskeho inštitútu pre zdravotnú politiku HPI je zvláštne, že sa invalidmi nezaoberá aj rezort zdravotníctva. Invalidita totiž väčšinou vzniká po konkrétnych zdravotných diagnózach. "Kto iný by sa týmto problémom mal zaoberať, keď nie ministerstvo zdravotníctva? Malo by sa usilovať o zvýšenie prevencie a motiváciu pacientov.

Nestačí intervencia zo strany zdravotného systému, ukazuje sa, že ľudia nechodia na preventívky a nezaujímajú sa o svoje zdravie. Riešením je vtiahnuť pacienta do hry, ako to funguje v zahraničí," vysvetľuje Szalay. Pacient, ktorý pravidelne chodí na preventívne prehliadky, by mal mať podľa neho odlišnú sadzbu poistného. Na Slovensku to zatiaľ funguje u zubárov.

Lekári sú skeptickí, počet invalidov bude podľa nich stúpať. „Treba si uvedomiť, že štatisticky vždy nejaké percento pacientov prejde do invalidity. A keď sa nám v súčasnosti zvyšuje počet pacientov v ambulanciách aj počet operácií, musí sa zvýšiť aj počet invalidov,“ predpovedá ortopéd Tomáš Jakubík.

Najviac invalidov majú pritom na svedomí choroby pohybového aparátu. Súvisia s vekom, úrazmi, obezitou aj nadmernou záťažou. „Ak má človek nadváhu, kĺby musia znášať omnoho vyššiu váhu a ľudovo povedané, vyderú sa. Nebezpečné sú aj úrazy, po nich nastávajú na kĺboch rôzne zmeny, ktoré postupne môžu viesť k invalidite. A netreba zabúdať ani na nadmernú fyzickú záťaž, keď ľudia veľa pracujú, ale nekompenzujú to nijakou relaxačnou fázou,“ hovorí ortopéd Jakubík. Zároveň pripomína, že spomínaná vysoká záťaž a obezita sú dnes na vzostupe, preto sa počtu invalidov nemôžeme čudovať.

V prvej trojke najzávažnejších ochorení, ktoré sa končia invaliditou, sú aj rôzne duševné poruchy a poruchy správania. Podľa psychiatričky Silvie Lúčnej opäť súvisia s vysokými nárokmi, ktoré sú na ľudí kladené, a so stresujúcim spôsobom života. „Medzi najrizikovejšie z hľadiska invalidity by som zaradila schizofrenické ochorenia, schizoaktívnu poruchu, bipolárnu poruchu, ťažké depresie a alkoholizmus,“ vymenúva Lúčna.

Ďalších 15 percent invalidných mužov poslali na dôchodok choroby obehovej sústavy. Podľa internistu kardiológa Juraja Mistríka sa na tento problém treba pozerať komplexne. „Rizikové je, ak sa problémy srdca skombinujú s cukrovkou či ochoreniami pohybového aparátu. Všetko súvisí s nevhodným pracovným a životným štýlom a tiež veľkým stresom. Ľudia nemajú na seba čas, stále sú v jednom kolobehu a nemajú žiadne relaxačné aktivity. Chýba im vhodný stravovací, pitný či spánkový režim,“ vysvetľuje Mistrík. Aj on upozorňuje na neexistujúcu prevenciu a tiež chýbajúci program na rehabilitáciu. „Niektoré podniky ho majú, no mnohé naň zabúdajú. Aj preventívne prehliadky v rámci zamestnania sú formálna vec. Problém sa nemusí zachytiť v začiatku a môže viesť až k invalidite,“ dopĺňa Mistrík.

Všetci oslovení lekári svorne tvrdia, že riešením invalidity je mena životného štýlu. V preklade – menej jesť, viac sa pohybovať a dopriať si dostatok spánku.

Človek sa stáva invalidným vtedy, keď pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti pracovať o viac ako 40 percent v porovnaní so zdravými ľuďmi. Invaliditu musia uznať posudkoví lekári sociálneho poistenia na žiadosť pacienta. Ten musí doložiť lekárske nálezy ošetrujúcich lekárov a špecialistov, ktorých navštívil. Aj keď ho posudkoví lekári uznajú invalidným, jeho schopnosť pracovať sa po čase môže meniť a v konečnom dôsledku môže invalidita aj zaniknúť.

Zdroj: Sociálna poisťovňa