V prípade severných a východných okresov súvisí prírastok obyvateľov s vyššou pôrodnosťou, rast počtu obyvateľov v okolí Bratislavy zasa so sťahovaním sa ľudí do hlavného mesta z celého Slovenska, ale aj s pôrodnosťou.
„Okresov s prirodzeným prírastkom ubúda, v Bratislave a okolí okresy s prírastkom pribúdajú. Súvisí to s tým, že sa tu stávajú matkami ženy, ktoré si nechali materstvo do vyššieho veku. Navyše do tohto priestoru sa sťahuje obyvateľstvo z celého Slovenska,“ hovorí Danuša Jurčová z Výskumného demografického centra Infostat.
Ľudia uprednostňujú sťahovanie sa na kratšie vzdialenosti
Podľa Demografického atlasu ľudia uprednostňujú skôr sťahovanie sa na kratšie vzdialenosti v rámci okresov, menej odchádzajú do iného kraja. Najčastejším cieľom je už dlhodobo Bratislavský kraj. „V prvom rade to súvisí s pracovnými príležitosťami. Aj vysokoškolsky vzdelaní majú v tomto kraji väčšie možnosti na zamestnanie sa ako na východe. Dochádzka za prácou sa potom často mení na trvalé presťahovanie sa,“ hovorí Jurčová.Zaujímavosťou pritom je, že obyvateľov najviac nepribudlo v okresoch samotnej Bratislavy, ale v jej okolí. Za posledných 10 rokov sa rozrástol okres Senec, ktorý v prírastku vedie v rámci celého Slovenska. „Do okolia Bratislavy sa sťahujú najmä mladší ľudia, ktorí skončia školu a založia si rodinu, takže k tomu prírastku akoby dvojnásobne prispievajú,“ hovorí sociológ Miloslav Bahna.
Veľká časť ľudí odchádzajúcich do širšieho okolia Bratislavy pritom nepochádza z hlavného mesta. „Výrazný podiel medzi novousadlíkmi v novostavbách majú mladí ľudia, ktorí prichádzajú za prácou do hlavného mesta, nekúpia si však byt v Bratislave, ale napríklad v Dunajskej Lužnej,“ vysvetľuje Bahna.
Okrem Senca sa na západe rozšírili aj okresy Pezinok, Malacky, Dunajská Streda a Galanta, na východe je to okres Košice – okolie. Branislav Šprocha z Infostatu predpokladá, že počet obyvateľov v Bratislave a okolí bude stúpať. „Prírastok Bratislavy a jej zázemia je tvorený najmä migráciou. Je to naozaj priestor, kde sa obyvateľstvo sťahuje, a do budúcnosti ním pravdepodobne aj zostane, nevidíme nejaké dôvody, prečo by nemal,“ hovorí Šprocha.
V každej krajine sú hlavné mestá magnetom pre migráciu
Podľa sociológa Bahnu trend sťahovania sa do hlavného mesta je typický pre každú krajinu. „Bratislava je najväčšie a hlavné mesto. V každej krajine sú hlavné mestá magnetom pre migráciu,“ pripomína Bahna. V budúcnosti však nevylučuje, že ľudia zamieria aj do ďalších krajov v západnej časti Slovenska akoby „v páse prosperity od Bratislavy po Žilinu“.
Z hľadiska vysťahovávania sa je na tom najhoršie Prešovský kraj, odkiaľ odchádzajú ľudia nielen do iných regiónov Slovenska, ale aj do cudziny. Úbytok obyvateľstva pre odsťahovanie zaznamenali všetky kraje okrem Bratislavského, Trnavského a Nitrianskeho.
Ako sa bude u nás vyvíjať migrácia a či bude pokračovať trend sťahovania sa z východu na západ, závisí podľa Jurčovej aj od nových investícií v iných regiónoch. „Bratislava bude zrejme ďalej priťahovať, ale veľa bude závisieť aj od investícií. Tým, že sú také regionálne rozdiely, ľudia sú vlastne nútení opúšťať miesto svojho trvalého bydliska,“ hovorí Jurčová.
Trend sťahovania sa na Slovensku nie je taký výrazný ako v iných krajinách
Trend sťahovania sa na Slovensku pritom podľa demografov nie je taký výrazný ako v iných krajinách, najmä v západnej a severnej Európe. Ročne si mení trvalé bydlisko približne 85-tisíc ľudí, z tisíc ľudí sa tak presťahuje asi 16. „Ľudia sú viac viazaní na rodinné domy, prostredie, v ktorom žijú, nie je dosť nájomných bytov a ľudia sú nútení často dochádzať za prácou. Trvalé bydlisko preto až tak často nemenia,“ myslí si Jurčová.
Podľa Bahnu jedným z dôvodov sú aj peniaze. „Prísť do hlavného mesta znamená pre niektorých precestovať celú republiku. Navyše je tu veľký rozdiel medzi cenami nehnuteľností v hlavnom meste a regiónmi, kde nie je práca. Takže predať byt na jednom konci republiky a ísť do hlavného mesta môže byť problematické,“ vysvetľuje Bahna.
Špecifikom Slovenska z hľadiska sťahovania je podľa neho aj oblasť, kde žijú ľudia s maďarským materinským jazykom. „Tí prirodzene neinklinujú k tomu, že by sa presťahovali za prácou napríklad do Žiliny,“ dodáva Bahna. Nízka miera sťahovania sa v rámci republiky však neznamená, že Slováci sú domasedi. „Muži chodia na týždňovky napríklad na stavby, do baní do Českej republiky a ženy robia opatrovateľky v Rakúsku. To všetko sú ľudia, ktorí cestujú za prácou často z regiónov, kde je nedostatok práce a nízke mzdy,“ uzatvára sociológ.