Zaplatí Borec súdnym úradníkom za prácu navyše?

Prechod miliónov strán súdnych spisov z papierovej podoby do elektronickej sa zadrhol. Ako Pravda zistila, problémom je testovanie celého systému. A najmä, kto to bude robiť. Ministerstvo spravodlivosti si myslí, že vychytať chyby by mali práve zamestnanci súdov. Tí sa však bránia, pretože za prácu navyše im nik neprisľúbil žiadne peniaze. Rezort tvrdí, že stále hľadá riešenie, ako súdnych úradníkov zaplatiť. Niektoré súdy novinku skúšať nechcú.

, 15.03.2015 15:00
debata (7)

Súdy už tri týždne novú agendu zakladajú do elektronickej podoby, papierové spisy by tak mali postupne zaniknúť. Umožní to systém Elektronický súdny spis. Od marca do júna ho má testovať takmer 80 zo 4 000 zamestnancov okresných a krajských súdov. Ich nadriadení im na to vyčlenia štyri hodiny týždenne počas pracovného času. Ministerstvo to prikázalo listom, ktorý rozposlalo súdom koncom februára.

V liste žiada, aby každý súd vyčlenil vhodných kandidátov z radov zamestnancov podateľní, informačných centier, správy súdu či pracovníkov z oblasti súdnych registrov. Ich zoznam mali súdy ministerstvu zaslať do 10. marca. Niektoré menoslov neposlali. „Väčšina okresných súdov neurčila žiadneho testera, ale napríklad z Krajského súdu v Žiline poslali zoznam ôsmich ľudí, ale bez ich súhlasu,“ hovorí Marta Božková, predsedníčka Odborového zväzu justície. Nechuť zapojiť sa do skúšania systému Božková odôvodnila tým, že zamestnanci majú už dnes veľa práce, nízke mzdy a nezaplatené nadčasy.

Denník Pravda oslovil všetky krajské súdy s otázkou, či určili testerov. Kladne reagoval prešovský, banskobystrický, bratislavský, košický i žilinský súd. Ostatné tri na otázky neodpovedali.

Rezort justície hovorí, že skúšanie bude nastavené tak, aby minimalizovalo nároky na zamestnancov. „Predovšetkým chceme zdôrazniť, že testovanie budú pracovníci vykonávať v pracovnom čase v rámci svojho bežného zamestnania, za ktoré dostávajú plat,“ uviedla Alexandra Donevová, hovorkyňa ministerstva. Podľa Donevovej sa snažia nájsť spôsob, ako ľudí odmeniť za ochotu zapojiť sa do skúšania. „Vzhľadom na významne negatívnu situáciu s finančnými prostriedkami na odmeňovanie v rezorte spravodlivosti je našou snahou nájsť iný spôsob, a to najmä v komunikácii s dodávateľom,“ informovala Donevová, podľa ktorej konkrétne riešenie zatiaľ nenašli.

Božková pripomenula, že úradníci na súdoch mesačne zarobia 430 až 650 eur v hrubom, v závislosti od vzdelania. Nevie si tiež predstaviť, ako by sa dokázali venovať popri svojej práci aj testovaniu. Priestor vidí len po pracovnom čase. Tester by mal nájsť chyby v systéme, pripraviť správu a zúčastňovať sa na stretnutiach v Bratislave. „Chcú, aby najviac zaťažení pracovníci vykonávali prácu, za ktorú zamestnanci dodávateľa služieb berú nemalé peniaze,“ povedala Božková.

To, že testovanie zamestnancami je nad rámec činností štátnozamestna­neckých miest, priznáva aj Erik Tomus z Krajského súdu v Bratislave. „Procesy testovania sú nad rámec opisu činností štátnozamestna­neckých miest,“ napísal vo svojom vyjadrení.

Ministrovi Tomášovi Borecovi šéfka odborov pred týždňom smerovala list, v ktorom ho požiadala o peniaze pre testerov. Odpoveď zatiaľ nedostala. „Žiadali sme, aby boli odmení napríklad prostredníctvom dodávateľskej firmy,“ navrhla Božková. Pripomína, že podobne už boli zamestnanci súdov platení v roku 2000, keď sa zavádzal Súdny register. „Ministerstvo vtedy vybralo z každého súdu dvoch informatikov, ktorí boli odmenení z peňazí určených na tento projekt,“ uviedla.

Konateľka firmy, ktorá systém dodáva, Jana Klimentová povedala, že s ministerstvom rokujú. Či sa debaty týkajú aj odmien pre súdnych úradníkov, to nespresnila. Podľa nej sa rokovania vedú o plnení záväzkov, ktoré zo zmluvy vyplývajú. Firma má podľa zmluvy s rezortom justície dostať za testovanie honorár vo výške vyše stotisíc eur. Podľa Donevovej ide o výdavky na testovanie v rámci zmluvy o vytvorení informačného systému. Zmluva hovorí aj o zapojení zamestnancov súdov do skúšania, či majú za to dostať aj peniaze, to sa už v nej nepíše. Klimentová tvrdí, že účasť úradníkov je pri testovaní nevyhnutná. „Nakoľko v týchto fázach už systém pracuje s citlivými informáciami a materiálmi súdnych spisov, nie je počas nich už účasť dodávateľa možná,“ dodala Klimentová.

Ministerstvo tvrdí, že svojich zamestnancov chce do tohto projektu zapojiť preto, aby im umožnilo rozhodovať o podstatných veciach v justícii. „Nemáme záujem vo vzťahu k zamestnancom súdov pracovať spôsobom ,o nás bez nás‘,“ uviedla hovorkyňa.

Situácia v rezorte spravodlivosti je vyhrotená od začiatku roka. Len pred necelým mesiacom sa takmer 4 000 zamestnancov súdov pustilo do jednodňového štrajku. Žiadali lepšie finančné a materiálne zabezpečenie súdov. Ministerstvo spravodlivosti aj financií už niekoľko týždňov tvrdia, že spolu o ich požiadavkách rokujú. Výsledky zatiaľ známe nie sú. Ak rezorty žiadostiam pracovníkov nevyhovejú, odborári hrozia nepretržitým štrajkom.

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba
Viac na túto tému: #súdy #Tomáš Borec #sudny spis #elektronicka podoba
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy