Ministerstvo zdravotníctva tento mesiac malo predstaviť mená desiatich záujemcov o výstavbu a prevádzkovanie nemocnice, s ktorými malo ďalej rokovať. Zatiaľ sa tak však nestalo. Rezort nechce povedať, či vôbec nejakí záujemcovia sú. Termín, aby mu firmy poslali žiadosti o účasť v tendri, posúval už dvakrát. Podľa pôvodného harmonogramu projekt nemocnice mešká dva mesiace.
Bratislavská nemocnica má byť prvým PPP projektom v tejto oblasti. Postaví ju súkromník, ktorý ju bude 30 rokov aj manažovať. Náklady na jej výstavbu sa odhadujú od 220 do 250 miliónov eur. Budovy, vybavenie a pozemky zostanú vo vlastníctve štátu. Stáť bude na mieste súčasnej Nemocnice svätého Michala (bývala vojenská nemocnica) na Patrónke.
Záujemcovia o túto investíciu mali už dva mesiace zasielať žiadosti o účasť v tendri, ktorý sa má začať budúci mesiac. Z nich chcelo ministerstvo zdravotníctva vybrať desiatich. Denník Pravda sa ho opýtal, koľko investorov sa už prihlásilo. Odpoveď na to rezort nemá. „V prvom rade by sme chceli verejnosť informovať, že došlo k predĺženiu lehoty na predkladanie žiadosti o účasť v projekte do konca marca, to znamená, že v tomto momente nie je možné odpovedať na vaše otázky,“ povedala riaditeľka komunikačného odboru ministerstva zdravotníctva Zuzana Čižmáriková. Podľa nej je tiež ťažké odhadnúť, do akej miery bude mať posunutie lehoty na predkladanie žiadostí vplyv na posun ďalších termínov v harmonograme.
Podľa pôvodného rozpisu by sa stavebné práce mali začať budúci rok v októbri. Dovtedy by rezort mal pripraviť súťažné podklady, vyhodnotiť tender, predstaviť víťaza a podpísať zmluvy. Potom treba pripraviť celú projektovú dokumentáciu. Časť odbornej verejnosti už teraz odhaduje, že sa to nestihne.
Prezident Asociácie súkromných lekárov Ladislav Pásztor si myslí, že firmy sa do súťaže veľmi nehrnú, pretože nie sú jasné základné pravidlá, čo vlastne chce štát postaviť. „Ak niekto má ísť do takého projektu, tak by mal vedieť, čo sa tam bude diať, napríklad počty aj druhy operácií, ale o týchto veciach počúvame dosť málo, práve preto to mešká, lebo nie sú zodpovedané základné otázky,“ povedal Pásztor. Ministerstvo totiž predstavilo zámer, ktorý hovorí iba o počte postelí a počte odliečených pacientov.
Pritom situáciu v Bratislave považuje šéf asociácie za kritickú. Zdravotná starostlivosť podľa neho nie je integrovaná. Pacienti sa presúvajú za lekármi po viacerých nemocniciach a nehovoriac o zlom technickom stave budov. „Bratislava potrebuje jednu novú nemocnicu na úrovni okresnej nemocnice a samozrejme, že Slovensko potrebuje aj koncovú a samozrejme aj univerzitnú nemocnicu, pre mňa je nezodpovedaná otázka, čo vlastne chceme stavať?“ pýta sa Pásztor.
Minulý rok už ministerstvo zdravotníctva viedlo neformálne rozhovory v širšom kruhu s 26 spoločnosťami z desiatich krajín sveta, ktoré prejavili o projekt záujem. Medzi nimi boli napríklad J&T Real Estate, spoločnosť Svet zdravia, patriaca Pente, Agel, ktorý vlastní sieť nemocníc na Slovensku aj v Česku, Erste Group AG, ČSOB či ING Bank N.V. Rezort predpokladal, že viaceré z nich sa do marca prihlásia aj do tendra. Ktoré z nich podali žiadosti, však neodpovedal. „Budeme to vedieť až po vyhodnotení dokladov,“ uviedla Čižmáriková s tým, že až potom všetkým, ktorí poslali žiadosť o účasť a splnili podmienky účasti, zašle ministerstvo výzvu na účasť v súťažnom dialógu. Kedy to bude, nie je jasné.
Od projektu odstúpila finančná skupina Penta. „S vysokou pravdepodobnosťou sa do projektu novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave nezapojíme,“ reagoval jej hovorca Gabriel Tóth. Vysvetlil to tým, že keď sa vlani oboznámili s dostupnými podkladmi, nadobudli dojem, že projekt je založený na nesprávnych predpokladoch a nedostatočne organizačne pripravený. Tým sa podľa Tótha stáva s veľkou pravdepodobnosťou nerealizovateľný.
Finančná skupina má výhrady k tomu, že nie sú jasné platobné mechanizmy od zdravotných poisťovní. Problém má byť tiež v umiestnení nemocnice, ktorá má stáť na mieste, kde je zlé dopravné napojenie. Nedostatkom má byť aj to, že rezort neplánuje poskytovať žiadne garancie za riziká projektu, napríklad pri nízkom počte pacientov, tiež vraj chýba garancia zmlúv so zdravotnými poisťovňami, lekárskou fakultou a Slovenskou akadémiou vied.
Analytik Tomáš Szalay zo Stredoeurópského inštitútu pre zdravotnú politiku (HPI) si myslí, že tento rok sa výstavba novej nemocnice nepohne dopredu. Vyslovil pochybnosť o tom, či sa nejaká firma prihlásila. „Pokiaľ ide projekt novej nemocnice, tak ja som skeptický, myslím si, že sa vôbec neuskutoční,“ povedal Szalay. Ministerstvo zdravotníctva podľa neho vyhlásilo podmienky príliš prísne. Odhaduje, že ich môžu splniť možno len tri firmy, ktoré fungujú na európskom trhu.
Ministerstvo zdravotníctva odmieta, že by projekt viazol. Podľa Čižmárikovej naďalej pokračuje v nastavenom harmonograme, ktorý však nemôže byť chápaný ako definitívny. Uviedla, že stanovili termíny jednotlivých fáz úmyselne na ich spodnej hranici, aby vytvorili časový tlak na zúčastnené strany. „Ide o orientačné termíny, pričom samotné termíny závisia od množstva externých faktorov, napríklad od počtu žiadostí o účasť či správania a reakcie účastníkov počas súťažného dialógu a podobne,“ reagovala riaditeľka komunikačného odboru.
Nová nemocnica by mala slúžiť nielen na liečbu, ale aj na vzdelávanie a výskum. Bude stáť v areáli Nemocnice sv. Michala na bratislavskej Patrónke. Hoci ju postaví a bude prevádzkovať súkromný partner, jej vlastníkom bude štát. Ministerstvo v zmluve plánuje investorovi obmedziť výšku zisku. Ročne by mala liečiť 40-tisíc pacientov, budú v nej len akútne lôžka.
Víťaz súťaže by mal byť známy koncom tohto roka. Začiatok prevádzky novej nemocnice je naplánovaný na marec 2018.
Podľa vzoru Štokholmu či Tel Avivu
Nová Univerzitná nemocnica v Bratislave by mala byť podobná nemocniciam v Štokholme, Tel Avive či v Madride. Za vzory si ich vybralo ministerstvo zdravotníctva preto, lebo aj tam ich stavali súkromní investori. Podľa ministerstva existujú úspešné príklady výstavby nemocníc a cieľom je niečo podobné zrealizovať aj na Slovensku. Bratislavské zariadenie je plánované ako pilotný projekt verejno-súkromného partnerstva (PPP projekt). Nemocnica by mala mať približne 770 lôžok a ročne 40-tisíc hospitalizácií.
Foto: Ministerstvo zdravotníctva
Foto: Ministerstvo zdravotníctva
Foto: Ministerstvo zdravotníctva