Malú dedinku na južnom úpätí Nízkych Tatier prepadli fašisti nad ránom. „Bola ešte tma, keď sme začuli streľbu a vystrašená suseda nám prišla povedať, že sú tu nemecké jednotky a vyháňajú ľudí z domov. Vybehol som s otcom von a už na neho kričali, aby dal ruky hore a stál. Podarilo sa mu ujsť do lesa, tak sa zachránil,“ vracia sa do minulosti 77-ročný dôchodca, ktorý žije v Banskej Bystrici.
Foto: Dagmar Teliščáková, Pravda
Ešte aj dnes má pred očami, ako vtrhli do ich domu a začali rabovať. „Spolu s mamou, starou mamou a dvoma staršími sestrami nás vyhnali von, obkolesili a mierili na nás zbraňami. Boli to desivé chvíle, báli sme sa, pretože sme nevedeli, aký osud nás čaká, keď Nemci začali podpaľovať jeden dom za druhým,“ hovorí. Aj ich dom vyhorel do tla, zostalo len pár obhorených hrncov.
Okolo tristo nemeckých vojakov prišlo do Kališťa od asi deväť kilometrov vzdialenej Moštenice. „Hneď pri prvom dome Bučkovcov zastrelili 21-ročnú Tonku Komorovú a na prahu dverí rozstrieľali matku dvoch detí Júliu Bučkovú, ktorá v hrozných bolestiach o týždeň zomrela. Jej manžela zastrelili na úteku,“ približuje prvé obete Viera Kováčová z banskobystrického Múzea SNP.
Fašisti zastrelili šesť miestnych, za živa upálili vo vlastných domoch deväť chorých a nevládnych Kališťanov vo veku 13 až 90 rokov a v provizórnej poľnej nemocnici v horách pri dedine dvanásť ťažko chorých partizánov. K obetiam patrí aj 15 zajatcov, ktorých zastrelili pred Moštenicou, i otec siedmich detí, ktorého odvliekli do Turčianskych Teplíc, kde ho kruto umučili.
O starého otca prišla aj dnes 68-ročná Marcela Kaliská. V to osudné ráno ho zastrelili. „Tak ako ostatní obyvatelia Kališťa, aj naši pomáhali partizánom. Sústreďovali sa u nich velitelia partizánskych skupín. Okrem munície a iných zásob mali u nich aj telefónne spojenie s inými partizánskymi skupinami, ktoré tu po odchode partizáni nechali. Keď vtedy prišli Nemci, môj starý otec Ján Kaliský a moja mama sa to rýchlo snažili zlikvidovať. Starého otca zastrelili na dvore, mama stáčala káble za plnej paľby. Ju guľka, našťastie, nezasiahla,“ tlmočí spomienky z rozprávania svojich najbližších.
Do vypáleného Kališťa s nimi chodila už ako dieťa. „Doteraz mám pred sebou pohľad na zhoreniská domov a ruiny. Vždy, ešte aj dnes, keď tam prídem, zmocní sa ma zvláštny pocit. Niečo mi zovrie hruď a predstavím si svojich blízkych. Teraz už chápem moju mamu, keď sa smutným pohľadom zahľadela na nádhernú scenériu dediny so zakonzervovanými základmi domov, kaplnkou a dvoma zostávajúcimi domami a pri tom povedala: Ako ťažko sa mi odtiaľto odchádza,“ dodáva.
Po nacistickom vyčíňaní sa malá dedinka, ktorá mala niečo cez dvesto obyvateľov, zmenila na zhorenisko. Ľuďom nezostalo nič, iba holé životy. V strachu a biede sa v šiestich domoch, ktoré zostali, tiesnilo 58 rodín. Dodnes sa z nich zachovali dva. Tragédia sa odohrala len päť dní pred jej oslobodením.
Foto: Archív Múzea SNP
„Nemecké jednotky Kalište vypálili po tom, čo z neho partizáni odišli, aby sa spojili s vojenskými jednotkami, ktoré oslobodzovali Slovensko. Vypálenie tejto obce bolo úplne zbytočné a nezmyselné,“ hovorí Kováčová.
Kalište je jedinou zo 102 vypálených obcí na Slovensku, do ktorej sa už bežný život nikdy nevrátil. „Bola to vysokohorská osada, doslova izolovaná od okolitého sveta a ľudia žili vo veľmi tvrdých podmienkach. Zo dňa na deň prišli o všetko a z celej dedinky zostalo len smutné torzo,“ naznačila dôvody Kováčová. Po oslobodení miestni našli svoj nový domov v okolitých obciach a v Banskej Bystrici, kde majú vlastnú ulicu Nové Kalište.
Zničená osada sa premenila na miesto piety a spomienok a život v nej predsa len pulzuje. Stal sa z nej historický skanzen, ktorý je svedectvom nacistických zverstiev a ľudského utrpenia i symbolom všetkých vypálených obcí na Slovensku. Smutné 70. výročie vypálenia Kališťa si dnes pripomenú na spomienkovom podujatí v banskobystrickom Múzeu SNP, na ktorom ministerstvo obrany vyznamená predstaviteľov 102 slovenských vypálených obcí.
O Kališti
- Historické korene Kališťa siahajú do 16. storočia, keď tu vznikla uhliarska osada, kde miestni vyrábali drevené uhlie. Leží v horách Nízkych Tatier v nadmorskej výške 924 metrov. Do dejín sa táto horská dedinka zapísala počas Slovenského národného povstania a po obsadení Banskej Bystrice nemeckou armádou v októbri 1944, keď sa do nej stiahli vojaci, partizáni a útočisko tu našli aj prenasledovaní. Stala sa významným centrom takzvanej Partizánskej republiky.
- V roku 1961 bolo Kalište vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku, ktorú spravuje Múzeum SNP v Banskej Bystrici. V dvoch zachovaných a obnovených pôvodných domčekoch sú umiestnené expozície, približujúce históriu a život Kališťanov i Partizánsku republiku. Neďaleko nich sa nachádza aj zachovaná malá kaplnka. Areálom so zakonzervovanými pozostatkami vypálených domov vedie náučný chodník so 17 tabuľami, obohatený o zrekonštruované partizánske bunkre, repliku partizánskej nemocnice či miliera, ktorý symbolizuje dávne časy, keď sa miestni živili výrobou dreveného uhlia.
- V roku 2007 tu odhalili nový pamätník obetiam tragédie, ktorý nahradil predchádzajúce súsošie Obete varujú, ktoré do odľahlého Kališťa z ideologických dôvodov za bývalého režimu presunuli z Banskej Bystrice. Súsošie je dnes znova na svojom pôvodnom mieste v pietnej sieni Múzea SNP.
- Súčasťou areálu je od roku 2008 Sad života, v ktorom je vysadených 102 ovocných stromčekov. Symbolizuje nielen počet vypálených slovenských obcí počas fašistických a nacistických represálií v rokoch 1944 a 1945, ale aj návrat života do Kališťa. Rodáci a ich potomkovia si už niekoľko rokov v auguste prichádzajú zaspomínať a uctiť pamiatku obetí na Stretnutí generácií. Tento rok sa zídu už desiaty raz.