Senát v zložení Rudolf Tkáčik, Jana Baricová a Ľubomír Dobrík prerokoval sťažnosti troch z piatich prezidentom nevymenovaných kandidátov. V sťažnosti žiadali ÚS, aby vrátil vec späť prezidentovi Andrejovi Kiskovi. Sťažnosti podali aj Imrich Volkai a Ján Bernát a bude o nich rozhodovať druhý senát ÚS.
K rozhodnutiu súdu bolo pripojené odlišné stanovisko ústavného sudcu Rudolfa Tkáčika. Ako v stručnom odôvodnení uviedol predseda senátu Tkáčik, štátne orgány môžu konať len na základe Ústavy SR. Prezident podľa neho nepostupoval ústavne konformne pri posudzovaní vhodnosti kandidátov na sudcov ústavného súdu.
Prezident SR je oprávnený vykonať výber kandidátov a vymenovať ich z dvojnásobného počtu kandidátov, ktorých zvolila NR SR. Z rozhodnutia prezidenta o ich nevymenovaní nevyplývali nijaké závažné skutočnosti na ich nevymenovanie, bez toho, aby boli preukázané takéto okolnosti, ale išlo o všeobecné a nepersonalizované konštatovania. Prezident ich nevymenovaním prekročil rámec svojich právomocí.
Ústavný súd zrušil rozhodnutie Kisku o nevymenovaní a prezident je povinný opätovne posúdiť sťažovateľov a vybrať potrebný počet sudcov z kandidátov navrhnutých národnou radou.
Ako uviedol právny zástupca prezidenta Ján Mazák, je prekvapený z rozhodnutia. Uviedol, že senát v utorok podal len stručné odôvodnenie, v ktorom však neuviedol, kde videl nerovnaký prístup ku kandidátom na sudcov ÚS SR.
„Počkáme na písomné odôvodnenie rozhodnutia a podľa toho zvážime ďalší postup,“ povedal. Poukázal aj na fakt, že predseda senátu pripojil k rozhodnutiu svoje odlišné stanovisko.
Mazák tvrdí, že „podľa obsahu zdôvodnenia senátu prezident nemusí vymenovať niekoho zo zvolených kandidátov. Ústavný súd nemá právo určovať, koho prezident má alebo nemá vymenovať. Preto prezident má len znovu prerokovať kandidatúry sťažovateľov a nanovo rozhodnúť“. Dodal, že pokiaľ Kiska bude čakať na rozhodnutie 2. senátu, nemôže zatiaľ nijako v tejto veci postupovať. „Druhý senát Ústavného súdu ešte koná o sťažnostiach dvoch nevymenovaných kandidátov a tretí senát nemôže vstupovať do rozhodovania iného senátu,“ upozornil poradca prezidenta.
Podľa Mazáka najzávažnejšie je, že vo veci troch sťažovateľov podľa všetkého rozhodol iba jeden sudca. Pripomenul pritom, že prezident neúspešne namietal zaujatosť členky senátu Jany Baricovej, ktorej sa otázka minuloročného vymenovania sudcov osobne týkala. „Predseda senátu Rudolf Tkáčik pripojil odlišné stanovisko, to znamená, že nesúhlasí s výrokom. Je tam sudkyňa, u ktorej skutočne chýbala nestrannosť. To znamená, že jeden hlas v tomto senáte paradoxne rozhodol o výsledku týchto konaní. To je precedens, ktorý ja neviem pochopiť,“ povedal Mazák.
Prezident vymenoval len Janu Baricovú
Prezident mal na výber šesť kandidátov, z ktorých vymenoval len jednu sudkyňu Janu Baricovú, hoci bolo treba vymenovať troch sudcov ÚS.
Tretí senát prerokoval 3. marca sťažnosti troch z piatich prezidentom nevymenovaných kandidátov – Fulcovej, Sopoligu a Duriša. Pojednávanie však odročil a až na utorkovom pojednávaní vyhlásil rozhodnutie.
Fulcová, Sopoliga a Duriš v podaní namietali, že prezident Andrej Kiska, ktorého v konaní pred ústavným súdom zastupoval jeho poradca Ján Mazák, svojím postupom porušil ich právo na prístup k voleným a iným verejným funkciám podľa ústavy, ako aj právo na vstup do verejných služieb svojej krajiny.
Prezident Andrej Kiska vo vyjadrení dospel k názoru, že ich odborná spôsobilosť nie je dostačujúca na zastávanie postu sudcu ústavného súdu, pričom nezistil u nich trvalý záujem o ústavné súdnictvo.
Právny zástupca prezidenta Mazák na minulom pojednávaní oponoval, že prezident musí a nielen môže dbať na kvalitu ním kreovaných orgánov. Podotkol, že z verdiktu v kauze Čentéš vyplýva, že prezident má právo nevymenovať kandidátov na sudcov ústavného súdu.
Momentálne je na ústavnom súde 11 sudcov, pritom ich má byť 13.
Pellegrini: Parlament konal pri sudcoch správne
Parlament sa rozhodol nevoliť nových kandidátov na ústavných sudcov. „Potvrdilo sa, že naše rozhodnutie počkať na rozhodnutie ÚS bolo správne,“ povedal predseda NR SR Peter Pellegrini.
Pellegriniho teraz bude zaujímať, ako sa k rozhodnutiu ústavného súdu postavia opozičné strany, keďže v minulosti bývalého predsedu parlamentu Pavla Pašku kritizovali za to, že nevyhlásil ďalšie voľby kandidátov na neobsadené miesta sudcov ústavného súdu.
Lipšic: Kiska pri sudcoch postupoval v súlade s judikatúrou ÚS
Predseda hnutia NOVA Daniel Lipšic je presvedčený, že prezident Andrej Kiska postupoval v súlade s judikatúrou ÚS, keď nevymenoval tých kandidátov, ktorí nemali žiadnu skúsenosť s ústavným právom.
Lipšic si myslí, že senát ústavného súdu v tomto prípade rozhodol v rozpore s výkladom celého pléna Ústavného súdu SR v kauze Čentéš. „Môže sa nám zdať byť rozhodnutie v kauze Čentéš nesprávne, ale v súčasnosti je platným právom,“ uviedol vo svojom stanovisku Lipšic.
Podľa neho však ešte nič nie je skončené. Ďalšie dva senáty rozhodujú o sťažnostiach ostatných neúspešných kandidátov na sudcov ústavného súdu.
„Myslím, že je vysoko pravdepodobne, že aspoň jeden z týchto senátov príde k inému právnemu záveru, a v takom prípade bude na rade plénum Ústavného súdu SR, aby rozhodlo s definitívnou platnosťou,“ hovorí Lipšic.
SaS: Prezident má právo rozhodnúť o nevymenovaní
Strana Sloboda a Solidarita (SaS) vníma nález ÚS za prehlbujúci právnu neistotu a potvrdzujúci najčernejšie podozrenia o systéme, akým u nás funguje súdnictvo, a to na najvyšších úrovniach.
Rozhodnutie, ktorým sa spochybňuje právo a povinnosť prezidenta Andreja Kisku v súvislosti s vymenovaním kandidátov na vysoké funkcie v justícii, je podľa Alojza Baránika zo SaS v jasnom rozpore s rozhodnutím ÚS SR, ktoré dal také právo prezidentovi Gašparovičovi v súvislosti s nevymenovaním Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora SR.
„Oprávnenie prezidenta podrobiť kandidátov na funkcie v súdnictve vlastnej úvahe o ich vhodnosti bolo potvrdené rozhodnutím ÚS vo veci sťažnosti Čentéša. Súd vtedy uviedol, že prezident má právo skúmať, či existujú dôvody na nevymenovanie. Ak existujú, má právo kandidáta nevymenovať,“ uvádza sa v stanovisku strany.
„V danom prípade je postavenie sudcov Evy Fulcovej, Juraja Sopoligu a Miroslava Duriša o to slabšie, že žiaden z nich nemá nárok na vymenovanie, pretože prezident má právo voľby z počtu kandidátov, ktorý je dvojnásobný ako je počet miest na vymenovanie. Je teda jasné, že toto postavenie sudcov – sťažovateľov ani zďaleka nie je totožné s postavením Čentéša,“ tvrdí Baránik.
Dodáva, že ÚS vtedajšie rozhodnutie prezidenta označil za protiprávne.
Bárány: Prezident musí rozhodnúť, nemusí znovu nikoho vymenovať
A čo hovorí na verdikt Ústavného súdu jeho bývalý podpredseda Eduard Bárány? Podľa neho aj keď o ďalších sťažnostiach bude ešte rozhodovať iný senát, výrok súdu sa dotkne všetkých piatich neúspešných kandidátov. Upozorňuje, že až z písomného odôvodnenia súdu sa bude dať povedať, či prezident musí z tých piatich kandidátov vybrať a vymenovať dvoch ústavných sudcov: „Z odôvodnenia môže tiež vyplynúť, že prezident musí rozhodnúť, nemusí však znovu nikoho z nich vymenovať. Len to musí zdôvodniť, prečo nevybral z týchto kandidátov.“ Dodal, že k celej veci by mohlo zasadnúť aj plénum Ústavného súdu, ale to len v prípade, ak by sa 2. senát mienil zásadne odchýliť od výroku, ktorý vyriekol 3. senát v utorok. Potom by plénum pristúpilo k zjednoteniu dvoch odlišných právnych stanovísk.
Nevymenovaní kandidáti sú s rozhodnutím spokojní
Nevymenovaní kandidáti však odchádzali z budovy súdu spokojní. „Som spokojná s rozhodnutím Ústavného súdu aj s tým, že konštatoval, že spĺňam kritériá na výkon funkcie sudcu Ústavného súdu. Ďalší postup už bude vecou pána prezidenta. Očakávam, že k rozhodnutiu pristúpi v zmysle tohto rozhodnutia a vyberie dvoch nových sudcov Ústavného súdu,“ reagovala Eva Fulcová, ktorá šéfuje bratislavskému okresnému súdu. Podľa Juraja Sopoligu sa výrokom senátu tiež vyriešil základný problém, a to rozdielny postup pri rozhodovaní prezidenta o vymenúvaní generálneho prokurátora a pri povinnosti vymenovať viacerých sudcov z dvojnásobného počtu zvolených kandidátov.
Ako sa bude situácia na Ústavnom súde po rozhodnutí jeho senátov vyvíjať, nie je jasné, a ani to, či Ústavný súd bude mať chýbajúcich dvoch sudcov do budúcoročných volieb. Isté je len to, že bez nich majú sudcovia viac práce a plénum rozhoduje ťažšie. Kiska však žiada od parlamentu, aby zvolil nových kandidátov na ústavných sudcov, čo Smer odmieta.
Aké sú možné scenáre?
- Prezident Andrej Kiska bude musieť znovu rozhodnúť, pretože Ústavný súd jeho vlaňajšie rozhodnutie zrušil. Ako, to však nie je jasné.
- Ústavní právnici sa nezhodujú v tom, či musí, alebo nemusí zo spomínaných piatich kandidátov vymenovať dvoch chýbajúcich ústavných sudcov.
- Prezidentov poradca Ján Mazák tvrdí, že Kiska nemusí vymenovať niektorého z piatich parlamentom zvolených kandidátov. Prezident má len znovu prerokovať kandidatúry sťažovateľov a nanovo rozhodnúť.
- Bývalý podpredseda Ústavného súdu Eduard Bárányi hovorí, že aj keď o ďalších sťažnostiach bude ešte rozhodovať aj iný senát, výrok Ústavného súdu sa dotkne všetkých piatich neúspešných kandidátov. Až z písomného odôvodnenia súdu sa bude dať povedať, či prezident musí z tých piatich kandidátov vybrať a vymenovať dvoch ústavných sudcov.
- Ak sa prezident znovu rozhodne nevymenovať dvoch sudcov Ústavného súdu zo známych kandidátov, mal by predseda parlamentu vyhlásiť nové voľby kandidátov na funkciu ústavných sudcov.
- V prípade ak sa 2. senát mieni zásadne odchýliť od výroku, ktorý vyriekol 3. senát v utorok, zasadne plénum Ústavného súdu. To bude zjednocovať rozdielne právne názory oboch senátov. Vo veci samotnej však rozhodnúť nemôže.