Týmito slovami v utorok šéf Národnej rady Peter Pellegrini v priestoroch hradného paláca otvoril rokovanie odbornej komisie zloženej z archeológov, architektov a ďalších expertov, ktorá by mala zodpovedať základné otázky: Čo bude ďalej s obrovskou jamou na severnej hradnej terase? Vzniknú v nej naozaj plánované podzemné garáže pre 222 áut? A nie je to barbarstvo páchané voči histórii, neúcta k unikátnym pamiatkam, ktoré sa tu navrstvili naprieč storočiami?
Odpoveď zatiaľ nezaznela. Rokovanie sa predĺžilo do večera a konkrétne výsledky možno očakávať najskôr dnes. „Veríme, že s nimi budeme spokojní,“ povedala Lele Zemanová z občianskej iniciatívy SOS Bratislavský hrad, ktorá si zvolanie tohto okrúhleho stola vybojovala.
Predstavitelia iniciatívy s výstavbou garáží nesúhlasia. Žiadajú, aby sa podzemné priestory aspoň využili alternatívne, napríklad na muzeálne účely. Takisto požadujú prehodnotiť spôsob budúcej prezentácie vzácnych keltsko-rímskych nálezov z prvého storočia pred naším letopočtom, objavených v týchto miestach počas archeologického výskumu v rokoch 2008 až 2014. Zároveň sa obávajú, že stavebnou činnosťou už mohlo dôjsť k znehodnoteniu mnohých ďalších vykopávok.
Sami aktivisti mohli spolu s novinármi celý priebeh debaty sledovať prostredníctvom telemostu. Vo svojom mene do komisie delegovali také kapacity, akými sú archeológovia Ján Rajtár, Margaréta Musilová a Branislav Resutík, architekti Juraj Hermann a Ľudovít Urban a reštaurátor Juraj Puškár. Do jej činnosti zapojili aj zahraničných odborníkov, manželov Heinricha a Susanne Zabehlických z Rakúskeho archeologického ústavu vo Viedni.
Protistranou v polemike bol napríklad architekt prestavby hradu Ivan Masár, archeológovia Štefan Holčík, Matej Ruttkay a ďalší. Tí obhajovali názor, že výskum bol urobený vysoko odborne, nijaké pamiatky sa neznehodnotili a v podzemí zďaleka nevznikajú iba garáže. Naopak, poskytne vhodné miesto pre uloženie technických a technologických zariadení, skladové priestory, šatne pre návštevníkov a podobne.
V úvode viac než hodinu prednášal Milan Horňák zo súkromnej firmy Via Magna, ktorá robila archeologický výskum severnej terasy. Podrobne vysvetlil, čo, kedy a kde sa v rámci neho našlo. Odmietol, že by sa práce robili neodborne. Naopak, popísal, ako mohli pamiatky zničiť staršie zásahy. Od stredovekých čias, keď na mieste budúcich garáží fungoval kameňolom, cez obdobie, keď tu stálo hajdúske mestečko, až po úpravy terénu z konca 60. rokov minulého storočia, pri ktorých sa využila aj zemina odkopaná pri výstavbe bratislavského Prioru na Kamennom námestí. Zdôraznil, že priebeh výskumu pravidelne sledovali pamiatkari a iní odborníci. „Žiadny zápis nehovorí, že by výskum prebiehal v rozpore so štandardmi,“ uviedol.
Aj ďalší diskutéri potom vo svojich príspevkoch skôr zdĺhavo popisovali priebeh výskumu a objavené nálezy. Až napokon Ján Rajtár z Archeologického ústavu SAV musel prítomných vyzvať k hutnejšej debate. Pripomenul, že úlohou zvolanej komisie nie je dookola opakovať známe fakty, ale najmä riešiť dva kľúčové body: Po prvé, ako chrániť a prezentovať verejnosti nájdené vzácne hradné vykopávky. A po druhé, či a ako bude pokračovať výstavba na severnej terase. „O tomto by sme potrebovali zásadné informácie,“ vyhlásil.
Napriek tomu, že rokovanie vzápätí nabralo trochu rýchlejší spád, ešte aj pred piatou popoludní sa debatovalo len o ochrane nálezov a legislatívnom postupe pamiatkarov. K samotnému architektonickému projektu rekonštrukcie terasy, ktorej súčasťou sú garáže, sa účastníci stretnutia v tom čase ešte vôbec nedostali.