Kiska nemá robiť politiku, ale držať sa ústavy, odkazujú právnici

, 19.03.2015 11:00
Kiska, referendum, vyhlasenie terminu
Prezident Andrej Kiska Autor: ,

Potrebuje prezident presný manuál? Mala by mu ústava vymedziť, koho a za akých okolností má vymenovať do funkcií sudcov, rektorov alebo generálneho prokurátora? Takéto otázky vyvoláva postup prezidenta Andreja Kisku, ktorý vlani v júli odmietol vymenovať troch kandidátov za ústavných sudcov. Senát Ústavného súdu túto stredu konštatoval, že Kiska tým prekročil svoje právomoci.

Odborníci na ústavné právo konštatujú, že kompetencie prezidenta meniť netreba. Podľa nich stačí, ak bude dodržiavať ústavu. Naznačili, že za odmietnutím kandidátov stojí boj medzi Kiskom a parlamentom a ten zákon nevyrieši.

Prezident Andrej Kiska odmietol zoznam šiestich kandidátov, ktorých zvolil parlament. Pôvodne mal vymenovať troch, ale nakoniec do funkcie ústavného sudcu posunul iba jedného. Zvyšní piati sa obrátili na Ústavný súd so sťažnosťou, že Kiska porušil ich právo na prístup k volenej funkcii. Trom z nich dal súd za pravdu, o dvoch ešte bude rozhodovať.

Bývalý podpredseda Ústavného súdu Eduard Bárány hovorí, že problém kompetencie hlavy štátu s vymenovaním či nevymenovaním parlamentom či vládou schválených kandidátov na funkcie, nie je problém ústavnej úpravy. „Ústava prezidentovi v prípade ústavných sudcov priamo vymedzuje rozsah jeho uváženia. Z dvoch si musí vybrať jedného. Z dvojnásobného počtu polovicu. To je jeho reálna mocenská kompetencia,“ upozorňuje Bárány.

Funkciu prezidenta Bárány nepokladá za funkciu notára. Hovorí, že hlava štátu musí mať aj možnosť odmietnuť kandidáta. Podľa neho všetci doterajší prezidenti však v prípade vymenovania ústavných sudcov si z navrhovaných kandidátov vybrali. „Zoberme si napríklad bývalého prezidenta Michala Kováča. Aj napriek zásadnému politickému rozporu z parlamentom navrhnutých kandidátov sudcov vybral,“ uviedol ústavný právnik. Dodal, že pri každej funkcii ide o iný prípad. Iná situácia je pri vymenovaní generála, viceguvernéra, generálneho prokurátora alebo ústavných sudcov.

To, že v ústave netreba upravovať či presnejšie definovať právomoci hlavy štátu, si myslí aj predseda parlamentného ústavnoprávneho výboru Robert Madej. „Od ústavy nemôžeme očakávať, aby bola detailný manuál, ktorý pokryje všetky okolnosti a vzťahy, ktoré nastanú medzi štátnymi orgánmi,“ reagoval Madej, ktorý teraz očakáva, že Kiska bude rešpektovať rozhodnutie Ústavného súdu a vymenuje zostávajúcich dvoch sudcov Ústavného súdu z parlamentom navrhnutých kandidátov. Podobný názor má aj odborník na ústavné právo Marián Giba z Právnickej fakulty Univerzity Komenského. Podľa neho ústavný text sa vždy dá vylepšovať, to však samo osebe vec nerieši.

„Systém môže dobre fungovať, iba ak sa rešpektujú aj nepísané pravidlá a politická moc neprekračuje medze, za ktoré by nemala ísť. Inými slovami, ak je na ústavnej scéne problém, väčšinou primárne väzí v politickej kultúre, nie v texte ústavy,“ myslí si Giba.

Ďalší ústavný právnik Peter Kresák zašiel ďalej. Hovorí, že ustavičné konflikty medzi vládou, parlamentom a prezidentom by sa dali riešiť radikálne prezidentskou formou vlády tak, ako je to v USA alebo vo Francúzsku. Spolutvorca dnešnej ústavy si myslí, že by sa malo začať o tom vážne uvažovať, keďže už aj v minulosti Kiskovi predchodcovia neplnili len notariálny (pozn. red. – čo znamená, že jeho úlohou je osvedčiť, či mu návrh na vymenovanie podal oprávnený subjekt) charakter právomoci hlavy štátu, ale vstupovali svojimi rozhodnutiami aj do politických zápasov.

Kresák hovorí, že uvažovať by sa dalo tiež o tom, že z úradu prezidenta sa stane reprezentačná funkcia. Prezident by potom mal také právomoci, ktoré by mu dovolil parlament alebo vláda. „Bola by to taká reprezentatívna funkcia. Hlava štátu by reprezentovala a nevstupovala do politických zápasov,“ uviedol ústavný právnik.

Na jar 2013 mal však ešte vtedy prezidentský kandidát Andrej Kiska na právomoci prezidenta iný názor. V tom čase sa vo verejnosti pretriasala kauza nevymenovania Jozefa Čentéša na post generálneho prokurátora vtedajším prezidentom Ivanom Gašparovičom. Kiska sa vyjadril, že hlava štátu nevymenovaním Čentéša porušila ústavu. Podporil dokonca aj iniciatívu opozície, ktorá navrhovala obžalovať Gašparoviča. O rok na to Kiska už ako prezident nevymenoval troch kandidátov za ústavných sudcov.

Podstatné je, aby súd rozhodol aj o dvoch sťažnostiach

Kompetencie prezidenta nie sú len vecou ústavy, ale aj Ústavného súdu, ktorý ju vykladá. Pripomenul odborník na ústavné právo Marián Giba z Právnickej fakulty Univerzity Komenského.

Bolo rozhodnutie bývalého prezidenta nevymenovať Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora podobné ako v prípade nevymenovaných kandidátov na ústavných sudcov?
Podobné bolo v tom, že v oboch prípadoch išlo o šírku uváženia prezidenta pri uplatňovaní jeho menovacích právomocí. Rozdiel bol v tom, že pri obsadzovaní miest ústavných sudcov dostáva prezident dvojnásobný počet kandidátov, ako je voľných miest.

Čo môže teraz nasledovať? Musí alebo nemusí prezident vymenovať ústavných sudcov z tých kandidátov, ktorých zvolil vlani parlament?
Bude veľmi podstatné oboznámiť sa so všetkými dôvodmi rozhodnutia, ktoré budú v jeho písomnom vyhotovení. Až z nich môže jasnejšie vyplynúť ďalší postup. Podstatné však je, aby Ústavný súd rozhodol aj o zvyšných dvoch sťažnostiach.

Čo sa stane, ak senát pri týchto dvoch sťažnostiach rozhodne opačne, teda tak, že Kiska nevymenovaním neporušil práva kandidátov?
V tom prípade by malo prísť ku slovu plénum Ústavného súdu, ktoré zjednotí rozdielne názory dvoch senátov a rozhodne, ktorý výklad je záväzný.

Kde sa až môže skončiť takýto precedens, že prezident bude sám rozhodovať, koho vymenuje a koho nie? Pretože jeho právomoci menovať do funkcií sa týkajú napríklad aj profesorov, rektorov či veľvyslancov.
Ťažko hodnotiť, kým nepoznáme písomné odôvodnenie rozhodnutia. Z pohľadu budúcnosti by bolo dobré, aby boli hranice prezidentských právomocí čo najjasnejšie definované. Je to nielen vec ústavy, ale aj Ústavného súdu, ktorý ju vykladá. Ideálne je, keď sa ústavné súdnictvo dlhodobo drží jednej línie, vtedy sú jeho rozhodnutia predvídateľné a mnohým sporom sa preto dá i predísť.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#prezident #Andrej Kiska #Ústava SR #ústavní sudcovia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku