Malíková: Ženy majú právo plakať

To, čo ženy najhoršie prežívajú, je dlhodobé ponižujúce správanie, hovorí Daša Malíková, vedúca Národnej linky pre ženy zažívajúce násilie.

20.03.2015 13:00
richter, malikova Foto: ,
Dáša Malíková
debata (3)

Linka funguje od začiatku februára. Aký prípad vás zatiaľ najviac šokoval?
Robím v tejto oblasti už dosť dlho a myslím si, že som už počula o všetkých možných druhoch násilia a ich nuansách, teda čo všetko vedia muži vymyslieť, aby týrali ženu. Ale vždy ma znova a znova prekvapí niečo, čo som ešte nepočula. Niektoré prípady, ktoré sme mali, boli brutálne. V záujme zachovania anonymity nemôžem byť konkrétna. Keď sme počúvali niektoré ženy, mali sme veľké obavy o ich život. (Čítajte viac v článku: Krízová linka pomáha už 40 ženám)

Akým druhom násilia trpia ženy, ktoré volajú?
Vo všetkých prípadoch ide o psychické násilie, vyskytuje sa v kombinácii s ďalšími druhmi násilia. Najčastejšie ide o fyzické násilie. V ďalších prípadoch sa pridávajú ekonomické alebo sexualizované a sociálne násilie. Objavuje sa v rôznych kombináciách. Ale to, čo ženy najhoršie prežívajú, je dlhodobé ponižujúce správanie, ktoré narúša ich psychickú integritu a sebadôveru. Teda, keď žena neustále znáša verbálne útoky a ponižovanie aj pred deťmi, keď sa cíti akoby zavretá v nejakom väzení, pretože má pocit, že nemôže urobiť nijaký krok. Ak sa chce rozviesť alebo hovoriť o násilí, podať trestné oznámenie alebo odísť, tak sa muž vyhráža, že jej alebo jej blízkym ublíži. A keďže svoje hrozby už niekoľkokrát naplnil, žena má oprávnenú obavu, že sa to môže zopakovať. Máme na Slovensku mnoho prípadov, keď sa stalo, že muž zabil bývalú partnerku alebo manželku aj niekoľko rokov po rozvode. Obavy žien nie sú paranoidné. Keď zavolá žena k nám na linku, veríme tomu, čo hovorí, a sme na jej strane.

Plačú, keď volajú?
Často. Mnohokrát rozhovor prebieha tak, že prvé minúty žena plače. Vtedy sa snažíme vytvoriť pocit pokoja a bezpečia a toho, že poradkyňa na druhej strane linky nie je nervózna, má čas počúvať a pocit, že ženu nikto neodsudzuje ani neposudzuje. Vieme, že na to, čo prežila, možno ani neexistujú slová, ktorými by svoju skúsenosť opísala. Ak násilie zažívala dlhé roky, ani nevie, kde má začať a čo z toho, čo zažila, má povedať, aby opísala, čo všetko prežila. Vieme, že aj keď s ňou hovoríme hodiny, tak to, čo vraví, je vrchol ľadovca. Plaču na linke je veľa, aj prerušovaného. Ale majú právo plakať. Každou slzou sa vyplavuje kus bolesti.

A čo ak žena nemá možnosť sa takto vyplakať a zavolá len v nestráženej chvíli?
Často je prvý rozhovor na linke o tom, že si dohodneme bezpečný spôsob, ako s ňou hovoriť. V akútnej situácii ohrozenia sa snažíme poradiť napríklad, v akej miestnosti sa má zdržiavať, že má mať poruke nabitý mobil, pýtame sa, či má niekoho, koho by mohla požiadať o pomoc. Na linke pracujú poradkyne, ktoré prešli dlhodobým špecializovaným tréningom. Sú pripravené hovoriť so ženami o všetkých druhoch násilia. Vieme, čo robiť v časovej tiesni a vo vysoko rizikových situáciách.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #pomoc #násilie na ženách #linka pomoci