„Pravdaže, tá definícia je dosť krkolomná,“ uznáva Július Koza z Astronomického ústavu SAV. Pre lepšiu predstavu, hoci tiež nie exaktne presnú, odporúča predstaviť si Zem ako jabĺčko. „Ak ho prerežeme na polovicu, stredovou osou vzniknutej plochy kolmo preložíme papier a predstavíme si, že je nekonečne veľký a siaha až do neba, vymedzí sa nám zhruba oblúk, aký asi zajtra prejde Slnko,“ približuje Koza.
Počas jarnej rovnodennosti dochádza k vyrovnaniu dĺžky dňa a noci. Dĺžka slnečného svitu je v tom čase, okrem pólov, na celej zemeguli rovnaká, 12 hodín. Na severnom polárnom kruhu sa zároveň končí polárna noc a začína sa polárny deň, teda polročné obdobie, keď Slnko nezapadá.
Následne sa dni budú ďalej predlžovať a noci skracovať. Čoraz dlhšie budú až do letného slnovratu, ktorý pripadne na 21. júna. „Ľudia sa nie celkom správne domnievajú, že Slnko vychádza na východe a zapadá na západe. V skutočnosti to však presne platí len po dva dni v roku – na jarnú a jesennú rovnodennosť. Inak vychádza vždy o čosi južnejšie či severnejšie od ideálneho východu a západu,“ opisuje Koza.
Začiatok astronomickej jari sa nekryje so začiatkom jari meteorologickej. „Rosničkárom“ jar každoročne štartuje už 1. marca. Astronóm pripomína, že s dátumom jarnej rovnodennosti súvisí aj premenlivý dátum Veľkej noci. „Veľkonočná je prvá nedeľa po prvom jarnom splne mesiaca.“ Tentoraz spln pripadne na 4. apríla a tohtoročná sviatočná nedeľa bude hneď na druhý deň. No všeobecne ňou môže byť každá nedeľa medzi 22. marcom až 25. aprílom.
Príchod jari zvestujú aj mnohé tradičné zvyky. Symbolicky sa pochováva pohanská bohyňa zimy a smrti Morena, robia sa rôzne očistné rituály, zapaľujú vatry, zdobia vajíčka, ktoré sú symbolom plodnosti, alebo sa pripravujú typické jarné jedlá.