Tragický začiatok roka na priecestiach

Naposledy škrípali plechy v stredu na priecestí so svetelnou aj zvukovou signalizáciou v Ivanke pri Nitre. Vlak tam zachytil auto 26-ročnej vodičky. Ona a jej 41-ročný spolujazdec skončili s ťažkými zraneniami. Podľa železníc sú príčinami nehôd najmä ľahostajnosť a nepozornosť vodičov, ktorí niekedy zbytočne riskujú. Veď len za celý minulý rok pri takýchto prípadoch zahynulo 11 ľudí.

Železnice pripisujú všetky tragické nehody za posledných desať rokov chodcom, cyklistom a vodičom, ktorí nerešpektovali pravidlá cestnej premávky. „Tie totiž hovoria, že pri strete cesty a železnice má vždy prednosť železnica,“ uviedla hovorkyňa Železníc SR Martina Pavlíková. Podľa nej sú tohtoročné štatistiky nehôd alarmujúce a vyzývajú verejnosť na väčšiu opatrnosť a dodržiavanie zákona. „Vlak je obrovský kolos, ktorý môže mať brzdnú dráhu v závislosti od rýchlosti až kilometer a následky zrážky s ním bývajú fatálne,“ dodala Pavlíková.

Zarážajúce pri tom je, že k vyše 60 percentám týchto nehôd dochádza na zabezpečených železničných priecestiach. Ide o tie, ktoré majú závory, svetelnú alebo zvukovú signalizáciu. Chodci aj vodiči teda vidia, že sa vlak blíži. Prečo si potom nedávajú pozor a vstupujú na koľaje?

Hlavná psychologička Železníc SR Agnesa Číková tvrdí, že ľudia si nebezpečenstvo neuvedomujú. „Spoliehajú sa na vlastný, no nesprávny úsudok, že cez priecestie ešte stihnú prejsť. Nevšimnú si však prichádzajúci vlak alebo neodhadnú jeho rýchlosť. Kolízia na železničnom priecestí sa často končí tragicky, stratou vlastného života,“ mieni Číková. Dodáva, že niektorí hazardéri riskujú aj vedome a ohrozujú tak nielen seba, ale aj ostatných.

Súhlasí s ňou aj dopravný analytik Ján Bazovský. „Ak som dobre sledoval posledné prípady, išlo o chránené priecestia. Tí ľudia videli, že svieti červené svetlo, ktoré im jasne signalizuje, aby stáli a napriek tomu vošli na priecestie,“ opisuje analytik. Podľa neho v dvoch z desiatich prípadov sa tieto nehody môžu pripísať nepozornosti vodičov. Dôvod vidí aj v rutine. „Ľudia týmito úsekmi prechádzajú každodenne, nie sú pre nich neznáme. Vodiči nechcú zbytočne čakať a s domnienkou, že to ešte stihnú, prejdú aj na červenú,“ vysvetlil Bazovský. Naopak, vodiči na miestach, ktoré nie sú signalizačne zabezpečené, sú podľa neho opatrnejší. Polícia dodáva, že vodiči sa často nepresvedčia, či môžu prejsť cez priecestie. Nezastavia na „stopke“ a v mnohých prípadoch ignorujú závory či svetelnú signalizáciu. Ďalšou skupinou sú vodiči, ktorí sa poriadne nevenujú vedeniu vozidla.

Znížiť riziko by mohli aj železnice, ak by trochu zainvestovali. Myslí si to Desana Mertinková, ktorá pôsobí v časopise Železničná Revue. „Ideálne by bolo, ak by všetky priecestia boli mimoúrovňové. Na to však nie sú peniaze ani v bohatších krajinách. Niekde sa preto okolo železnice stavajú ploty a rušia klasické priecestia,“ hovorí Mertinková. Nevýhodou tohto riešenia je však vznik veľkých obchádzok, z ktorých sú ľudia nervózni. „Niekedy by jednoducho stačilo, aby boli ľudia viac opatrní a viac trpezliví,“ dodáva Mertinková.

Podľa Mikuláša Fekiača, majiteľa bratislavskej autoškoly FEKI, by mali vodiči pri prejazde priecestím využívať viaceré vnemy a tak sa presvedčiť, že majú bezpečný prejazd. „Potrebné je, aby si vodiči pri prejazde priecestím zakaždým uvedomili, že zrážku s vlakom nemajú šancu prežiť. Preto by sa mali k priecestiu približovať mimoriadne opatrne,“ zdôraznil Fekiač.

Vlani železnice zaznamenali 49 zrážok vlaku s účastníkmi premávky. Zahynulo pri nich spolu 11 osôb. Najviac životov za uplynulých desať rokov pritom vyhaslo v roku 2009, keď na koľajniciach zomrelo až 26 ľudí. Vysoký počet obetí súvisí s tragédiou v Polomke, pri ktorej vlak prevalcoval autobus. O život prišlo až dvanásť ľudí. Súd ako vinníka označil vodiča autobusu, ktorý vošiel na železničné priecestie bez toho, aby sa presvedčil, či môže bezpečne prejsť. Prichádzajúci vlak už totiž bolo aj počuť.

Zdroj: ŽSR