Počas víkendu mali bábkové divadlá sviatok na celom svete. Svoj svetový deň oslávili tak, že počas predstavení čítali posolstvo, ktoré každoročne píše niektorá z osobností svetovej kultúry. Tento rok to bolo vyznanie iránskeho divadelníka menom Behrouz Gharibpour. „Som hlboko presvedčený, že objavenie bábky bolo pre ľudstvo rovnako prevratné ako objavenie kolesa a bolo prinajmenšom rovnako efektívne pri skracovaní vzdialeností a prekonávaní vzájomných komunikačných prekážok,“ znie posolstvo. Motto je vždy rovnaké: Buďme objavení!
Podľa predsedu Slovenského centra Medzinárodnej bábkarskej únie (UNIMA) Ivana Gontka je propagácia bábkového divadla dôležitá, pretože na rozdiel od Slovenska v krajinách Latinskej Ameriky, východnej Ázie, Indie a Afriky je bábkové divadlo súčasťou živého umenia. „U nás bolo za „socíku“ vytesnené akoby žáner určený len deťom. Do dnešného dňa sa tak naň nahliada,“ objasňuje Gontko.
História bábkového divadla na Slovensku siaha do osemnásteho storočia. Vtedy začali prichádzať prví kočovní bábkari. Vďaka tradícii bolo po druhej svetovej vojne na čom stavať. Napríklad na Slovensku to boli rody Sajkovcov, Anderlovcov, Stražanovcov, Dubských, ktorí hrali bábkové divadlo po celý rok. V lete vonku, v maringotkách, v zime v zadných miestnostiach v krčmách.
„Tieto rodiny museli prejsť pod Československé varieté a cirkusy. Postupne nedostávali licencie, neboli im obnovené, lebo hrávali ideologicky „závadné“ predstavenia. Takto boli tradičné bábkové divadlá zlikvidované,“ povedal Gontko. Vznikli však iné divadlá. Tento rok oslavuje 65. výročie založenia prvé z kamenných – žilinské bábkové divadlo. Nasledovať budú ďalšie v Nitre, Košiciach a v Banskej Bystrici. Gontko sa nádeja, že azda prídu tvorcovia, ktorí budú vedieť robiť bábkové divadlo aj pre dospelých.