Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Podľa neho už Nesrovnal, ktorý si, naopak, v kritike svojho predchodcu od počiatku nedával servítku pred ústa, stihol preukázať, že mnohým veciam okolo vedenia mesta nerozumie, neberie vážne vlastný volebný program a nie vždy hovorí pravdu.
Nesrovnal ešte ako kandidát na primátora sľuboval doriešiť rekonštrukciu hlavnej železničnej stanice. Ošarpanú stanicu vlani nazval hanbou mesta a vyzýval Ftáčnika, aby konal. Dnes Nesrovnal ako primátor zaujal vyčkávaciu taktiku.
Stanicu a okolie mala podľa zmluvy s mestom zrekonštruovať firma Transprojekt. Vynovený priestor mal byť hotový do konca roka 2016. Investor s projektom niekoľko rokov nepohol a Nesrovnal pôvodne avizoval, že zmluvu s ním zruší. „Pred voľbami hovoril, že dobrý manažér to dokáže za tri mesiace,“ pripomenul Ftáčnik súčasnému šéfovi radnice.
Podľa exprimátora teraz Nesrovnal otočil o 180 stupňov. Zmluvu nechá dobehnúť do roku 2016, keď by sa beztak automaticky skončila. A na vzhľad stanice plánuje vyhlásiť medzinárodnú architektonickú súťaž. Ftáčnik poukázal, že sa s ňou tak reálne za celé štyri roky tohto volebného obdobia nič neudeje.
Nesrovnal v stanovisku reagoval, že „považuje za zbytočné púšťať sa rok a pol pred vypršaním zmluvy do súdnych sporov“. Neodpustil si však útok na Ftáčnika, keď doplnil, že ešte pred rokom, čiže za jeho mandátu, by výpoveď zmluvy bola „účinným nástrojom tlaku na investora“.
Podľa nezávislej mestskej poslankyne klubu Bratislava inak Kataríny Augustinič má exprimátor právo poukázať, ako si Nesrovnal šliape na jazyk. „Myslím si, že pán Ftáčnik konal úplne férovo. Sto dní sa zdržal akýchkoľvek vyjadrení, dnes celkom oprávnene hodnotí prácu súčasného primátora a ja s ním v mnohom súhlasím,“ uviedla Augustinič. Ani jej sa nepozdáva, ako Nesrovnal „prehodnotil“ svoje výroky o stanici. „Ak raz niečo kritizujem, musím si stáť za slovom,“ odporúča.
„Konsolidovaný“ rozpočet plný chýb
Nesrovnal tiež Bratislavčanom pred voľbami sľúbil sprehľadniť štruktúru rozpočtu, aby ľahšie porozumeli, kam smerujú ich peniaze. „Návrh rozpočtu na rok 2015 je však spracovaný tak, že ani poslanci mestského zastupiteľstva mu nerozumejú,“ zdôrazňuje Ftáčnik a dodáva, že sa stále nevie, kedy bude rozpočet schválený.
Nesrovnal oponuje: „Poslancom som predložil konsolidovaný a stabilizačný rozpočet. Je zostavený tak, aby sme zabránili finančnému kolapsu mesta."
Podľa poslankyne Augustinič však predložený rozpočet zďaleka taký nie je. A prijatý zrejme nebude ani na dnešnom rokovaní zastupiteľstva, hoci Bratislava už tretí mesiac funguje v rozpočtovom provizóriu. „K návrhu rozpočtu len náš klub odovzdal šesť strán pripomienok. Niektoré kapitoly, kde boli uvedené len akési výsledné čísla, sme žiadali vysvetliť a rozpracovať. Kým sa tak nestane, neodporučíme ani zaradiť schvaľovanie rozpočtu do programu rokovania,“ uviedla.
„Mesto si berie desať miliónov úver, má o štyri milióny eur nižšiu splátku istiny dlhu, na dani z príjmu fyzických osôb získalo navyše 12,4 milióna eur a na dividendách od mestských podnikov žiada o 1,7 milióna eur viac. Len na týchto štyroch položkách má 28 miliónov eur naviac,“ počíta a nechápe, prečo Nesrovnal avizuje potrebu drastických škrtov.
Bratislavskí mestskí poslanci nepodporili zaradenie návrhu rozpočtu ani na dnešnom rokovaní mestského zastupiteľstva a mesto Bratislava aj naďalej funguje v rozpočtovom provizóriu. K návrhu rozpočtu totiž mali viacero výhrad.
Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal síce návrh rozpočtu na dnešné rokovanie mestského parlamentu predložil, no materiál neprešiel finančnou komisiou a ani mestská rada k návrhu neprijala uznesenie. O zaradení rozpočtu preto museli hlasovať poslanci. O nezaradení bodu rozhodol jediný poslanec, 23 poslancov sa totiž hlasovania zdržalo, 22 o rozpočte chcelo diskutovať.
„Rozpočet je nezrozumiteľný a plný chýb,“ súhlasí aj poslanec Klubu pre Bratislavu Martin Borguľa. Pritom, ako poukazuje, východiská pre jeho zostavenie boli tento rok oveľa priaznivejšie ako vlani (viac čítajte v článku Rozpočet je chybný a nezrozumiteľný, tvrdí Borguľa). Napriek tomu, že niektorí poslanci dnes o rozpočte chceli diskutovať, v mestskom parlamente jeho zaradenie do programu nakoniec neprešlo.
Hrubé kádrovanie a tajný zoznam?
Nesrovnal podľa Ftáčnika zavádza aj v tvrdeniach o „katastrofálnom stave“, v akom mesto našiel, keď nastúpil na radnicu. Podľa exprimátora nie je pravda, že by, ako ho obviňuje nástupca, zanechal na magistráte rozvrátené mestské financie, nesplatené faktúry a chaoticky pracujúcich úradníkov.
Ftáčnik zdôraznil, že aktuálny primátor, hoci sa mu podarilo presvedčiť voličov o svojej nezávislosti, bol v skutočnosti v minulom volebnom období šéfom finančnej komisie mesta za SDKÚ. Musel teda presne vedieť, kam sa mesto za štyri roky finančne posunulo.
Kým v roku 2011, porovnáva exprimátor, malo spolu s mestskými organizáciami dlhy vo výške 259 miliónov eur, v roku 2014 to bolo 202 miliónov. „Nesrovnal to nevie, alebo nechce vedieť, pretože sa tvári, akoby situáciu objavil až teraz a, samozrejme, maľuje ju načierno. Aby mohol povedať, že ju ide zachrániť,“ dodal.
Vo svojom programe tiež Nesrovnal sľuboval vykonať na magistráte hĺbkový audit a zefektívniť prácu zamestnancov. Namiesto toho však podľa Ftáčnika robí len „hrubé personálne kádrovanie“ a vedie „tajný zoznam“, keď sleduje, kto s kým sa na úrade stretáva, za ktorého primátora naň prišiel, ku ktorému má bližšie a podobne. Zavádzal aj vtedy, keď vyzval poslancov, aby sa vzdali odmien, no zníženie svojho platu nežiadal.
„Nám sa predovšetkým nepáči, že do funkcií, ktorých výkon predpokladá najmä odbornosť, prišli noví ľudia bez výberového konania,“ konštatovala Augustinič.
Veľa kritiky na Ftáčnika padlo z Nesrovnalových úst aj v súvislosti s manažovaním obnovy Starého mosta a výstavby električkovej trate do Petržalky ako najväčšej dopravnej investície, ktorá po dlhých rokoch prieťahov, aj zásluhou Ftáčnika, odštartovala až v minulom volebnom období.
Exprimátor v tomto prípade pripustil, že Nesrovnal na urýchlenie meškajúcej stavby urobil razantné a účinné kroky, keď na stavbe dnes nonstop na tri zmeny pracuje dvojnásobok niekdajšieho počtu robotníkov. Nesúhlasí však, že by mesto, ak by do konca roka nebola stavba skolaudovaná, prišlo o 70 miliónov z eurofondov a hrozila by mu nútená správa.
Aj vtedy by podľa neho všetky vyfakturované práce boli zaplatené a z mestských peňazí by sa musela uhradiť len prípadná dostavba v roku 2016. Tento názor však aj Ftáčnik prezentoval po prvý raz.