Poisťovne sa bránia, že pacienti na takéto lieky nemajú zo zákona nárok. Denník Pravda včera upozornil na príbeh 45-ročného onkologického pacienta Košíc, ktorý takmer tri mesiace čakal na súhlas poisťovne. Skôr ako dostal akúkoľvek odpoveď od poisťovne, zomrel. Pacientske organizácie upozorňujú, že tento prípad nemusí byť jediným.
V susednom Česku a vo väčšine európskych krajín je prístup k inovatínym liekom jednoduchší. Pacientom predpíšu na recept a na súhlas s liečbou nemusia vyčkávať. Na rozdiel od Slovenska majú aj väčší výber liekov. Ministerstvo zdravotníctva to vysvetľuje, že v niektorých prípadoch sa výrobcovia nesnažia dostať na náš trh. Firmy zase oponujú, že pre prísne pravidlá sa im to ani neoplatí. Pacient v tomto prípade ťahá za kratší koniec, hoci by mal byť na prvom mieste.
O slabom prístupe k najnovším liekom svedčia okrem skúsenosti pacientov aj štatistiky. Kým v rokoch 2012 až 2014 Európska lieková agentúra (EMA) zaregistrovala 146 najnovších liekov, na Slovensku sa do kategorizácie dostalo len 27 z nich. Na výnimku zdravotné poisťovne preplácali ešte 15 moderných liekov.
Moderné lieky, ktorých cena sa šplhá k tisícom eur, sú pre pacientov jedinou nádejou. Týka sa to najmä onkologických chorôb. Ak sa nasadia skôr, ľudia majú šancu na kvalitnejší život. „Nášmu pacientovi by určite nemali byť odopierane inovatívne možnosti liečby. Nezabúdajme, že akékoľvek zdržanie v rozhodovacom procese môže mať pre onkologického pacienta fatálne následky,“ zhodnotila prezidentka občianskeho združenia Asociácia na ochranu práv pacientov Katarína Kafková. Podľa nej by tieto lieky mali byť tak ako ostatné kategorizované, pacient by si ich vybral na recept a nemusel by čakať na nejaký súhlas od poisťovne.
Farmaceutické spoločnosti uvádzajú, že nemajú problém s tým, aby na Slovensko dovážali všetky novinky v liečbe. Vedia však, že do kategorizácie sa nedostanú, aj keby o to žiadali. Neprejdú pre vysokú cenu lieku, preto systém výnimiek bude u nás fungovať aj naďalej. „Celý systém je nastavený tak, že nové lieky, a týka sa to hlavne cielenej biologickej liečby a predovšetkým onkológie, nemajú šancu splniť nastavené podmienky. V takejto situácii firmy ani nepodajú žiadosť, išlo by len o zbytočne vyplatený vysoký administratívny poplatok s vopred známym negatívnym rozhodnutím,“ vysvetlil dôvody hovorca farmaceutickej spoločnosti Pfizer Miroslav Lednár.
To, prečo moderné lieky nemôžu byť na recept, ale na výnimky, je ich vysoká cena a vzorec QALY. Podľa neho sa určuje, o koľko je nový liek umožňujúci pacientom kvalitne prežiť navyše jeden rok života drahší, v porovnaní s doterajšou liečbou. Jednoducho povedané, koľko je štát ochotný zaplatiť za zdravie pacienta.
Ministerstvo zdravotníctva vzorec neplánuje meniť. „QALY je transparentný mechanizmus posudzovania efektívnosti jednotlivých liekov a bolo dané práve preto, aby nedochádzalo k nárastu výdavkov zdravotného poistenia na lieky, ktoré sú zaraďované ako farmakoekonomicky nevýhodné lieky,“ reagoval Adam Hlôška, generálny riaditeľ sekcie liekovej politiky na ministerstve. To, ak inovatívny liek pre vysokú cenu neprejde týmto vzorcom, je podľa neho otázka na verejnú diskusiu. Kto a ako ju má vlastne spustiť, na to neodpovedal.
Najväčšia zdravotná poisťovňa Všeobecná zdravotná vlani evidovala 4 492 žiadostí o úhradu nekategorizovaných liekov a dietetických potravín. Vyhovela 3 923 žiadostiam, čo je 87,3 percenta, 569 zamietla (12,7%). Jej hovorkyňa Petra Balážová pripomenula, že zákon poisťovni neukladá povinnosť preplatiť takéto lieky. Môže to urobiť vo výnimočných prípadoch za podmienok, ktoré si poisťovňa sama určí.