Táto nedeľa je známa i pod názvom Palmarum – podľa palmových ratolestí, ktorými ľudia v Jeruzaleme radostne vítali prichádzajúceho Ježiša Krista. Nedeľa sa však nazýva aj Pašiová (odvodené z latinského passio – utrpenie). V kresťanských chrámoch sa čítajú pašie.
Kvetná nedeľa otvára najdôležitejší cirkevný týždeň v roku
Kvetná nedeľa otvára najdôležitejší cirkevný týždeň v roku, známy pod názvami Veľký, Svätý, Pašiový a v evanjelickej cirkvi i Tichý týždeň. V jeho priebehu sa kresťania sústreďujú nielen v chrámoch, ale aj vo svojich domovoch na tiché nábožné rozjímanie, na kajúcne úkony, keď sa spoveďou a evanjelici účasťou na Večeri Pánovej vyznávajú zo svojich hriechov a veria v ich odpustenie. Mnohí veriaci pokračujú v bezmäsovom, na Veľký piatok i úplnom pôste, ale sa aj zameriavajú na skutky milosrdenstva a dávanie almužien.
Aj po stáročiach ostávajú v pamäti generácií i jeruzalemské ratolesti. Na Slovensku majú podobu tradičných konárikov bahniatok. V katolíckych kostoloch ich počas Kvetnej nedele kňazi posvätia, čím podľa ľudovej tradície získavajú halúzky veľkú moc. Ľudia ich starostlivo opatrujú vo svojich príbytkoch na čestných miestach. Traduje sa, že tieto konáriky dokážu ochrániť dom a jeho obyvateľov od zásahu blesku, pred požiarom a inými pohromami.
V chrámoch posvätené bahniatka považujú ľudia aj za liečivé – jemné zamatovo sivé výhonky konzumujú napríklad pri akútnych bolestiach v hrdle. Veľký význam pripisujú halúzkam z Kvetnej nedele roľníci, ktorí ich dodnes vkladajú do prvej na jar vyoranej brázdy. Pastieri ich ako “bič” používajú pri prvom vyháňaní oviec a dobytka na jarnú pašu.
Aj keď Kvetná nedeľa býva v rozličných termínoch, našla si svoje miesto aj v pranostikách. Ľudia sa všeobecne tešia, ak je posledná pôstna nedeľa slnečná a teplá, pretože vraj platí: Aká Kvetná, taká aj Veľkonočná nedeľa. Podľa starých otcov Kvetná nedeľa s belasou oblohou a slnkom znamená, že možno dúfať v dobrú úrodu obilia a hrozna – mali by byť plné stodoly, ale i sudy s vínom. Jedna z pranostík už vplyv počasia z Kvetnej nedele vzťahuje i na jeseň, keď konštatuje – Kvetná nedeľa s chladom, november s mrazom.
Veriaci východnej cirkvi nespievajú na Kvetnú nedeľu pašie
V byzantsko-slovanskom obrade sa na rozdiel od rímskeho obradu nespievajú na Kvetnú nedeľu pašie. Ako povedal pre agentúru SITA hovorca Bratislavskej eparchie Gréckokatolíckej cirkvi Stanislav Gábor, na liturgiách sa používa svetlé rúcho a na konci liturgie je myrovanie. Kvetná nedeľa je vo východnom obrade veľkým sviatkom a má slávnostný charakter.
„Od prvých storočí kresťanstva oslavuje východná cirkev pamiatku Kristovho vstupu do Jeruzalema v nedeľu pred jeho svetlým vzkriesením,“ povedal Gábor s tým, že svedectvá o tomto sviatku siahajú do 3. storočia. Z tohto obdobia sa zachovala homília na Kvetnú nedeľu od biskupa Metoda Patarského ( † 300). Slávenie toho sviatku sa začalo najprv v Jeruzaleme a zakrátko sa rozšírilo do celej východnej cirkvi. V 6. až 7. storočí sa tento sviatok rozšíril aj v západnej (latinskej) cirkvi.
V túto nedeľu je v Katolíckej cirkvi zvykom požehnávať a rozdávať v chrámoch palmové či olivové ratolesti. „Nakoľko v našich krajoch nerastú tieto druhy rastlín, používajú sa rozkvitnuté ratolesti (konáriky) vŕby alebo rakyty, nakoľko pučia na jar ako prvé,“ povedal Gábor. U Židov a starých Rimanov bola palmová ratolesť symbolom víťazstva. Nosili ju v rukách počas víťazného pochodu.
Rovnako na verejných štadiónoch dávali víťazom palmové vetvičky ako symbol víťazstva. V Novom zákone sa palmová ratolesť stala symbolom triumfu mučeníka. Olivová ratolesť je symbolom pokoja a mieru. „Zdá sa, že požehnávanie ratolestí bolo zvykom v cirkvi už v 7. storočí, hoci samotný obrad požehnania sa v liturgických knihách objavuje až v 9. storočí,“ povedal.
V byzantsko-slovanskom obrade sa požehnávajú ratolesti na Kvetnú nedeľu počas utierne po čítaní evanjelia. „V tento deň sa totiž môže konať procesia okolo chrámu pred sv. liturgiou, pričom veriaci držia v rukách posvätené ratolesti ako symbol víťazstva,“ uviedol Gábor. Posvätené vetvičky sa neznehodnocujú, ale veriaci si ich dávajú doma za ikony, prípadne do vázy.