Pri referende o rodine sa na odôvodnenie čakalo až sto dní. Súd síce rozhodol do 60 dní o návrhu prezidenta Andreja Kisku o súlade referenda s ústavou, ale svoje odôvodnenie zverejnil až 100 dní od podania návrhu prezidentom. Právni experti nad týmto zdĺhavým postupom krútia hlavou. Písomné odôvodnenia rozhodnutí Ústavného súdu totiž predstavujú základ predvídateľnosti a sú jedným z kľúčových momentov pre právnu istotu. Preto by sa nálezy Ústavného súdu mali vyhlasovať s úplným odôvodnením.
Bývalý ústavný sudca Ján Drgonec hovorí, že pre sudcov by to mala byť samozrejmosť presvedčivo zdôvodniť svoje rozhodnutia. „Verejnosť by mali presvedčiť, prečo a na základe čoho dospeli k svojmu rozhodnutiu,“ upozornil ústavný právnik. Podľa neho práve to, že Ústavný súd, ale aj všeobecné súdy zverejňujú písomné odôvodnenia až po pár mesiacoch, vedie k právnej neistote.
Drgonec tvrdí, že je to aj odpútavanie pozornosti, keď si už neskôr nikto nepamätá, ako bolo rozhodnuté. Spomína, že za šéfovania Milana Čiča Ústavnému súdu sudca, ale aj samotný predseda súdu chodili na verejné vyhlasovanie rozhodnutia súdu s písomným odôvodnením pod pazuchou. „Predseda Čič niekedy zdôvodnenie čítal aj hodinu,“ hovorí Drgonec, ktorý bol ústavným sudcom v rokoch 1993 až 2000.
Ústavný súd nie je viazaný pri rozhodovaní lehotami. „Ak máte rozhodnúť, tak sa vychádza z definície, čo znamená rozhodnúť. To znamená vec pripraviť, prejednať, vyhlásiť výsledok, ak sa vyhlasuje, napísať a doručiť rozhodnutie. Z tohto procesu nemôžete vylúčiť napísanie a doručenie rozhodnutia účastníkom konania,“ uviedol bývalý ústavný sudca, ktorý nechce byť pre citlivosť kauzy menovaný.
Takto to fungovalo podľa neho aj v rokoch 2000 až 2006, keď súd riadil Ján Mazák, ktorý je dnes poradcom prezidenta. Dodáva, že to bolo zavedené aj preto, lebo to slúžilo aj ako ochrana sudcov pred sebou samými, aby nemali nutkanie ešte niečo dodávať, reagovať na kritiku a ohlasy.
Najnovšie sa vyčkávanie týka ostro sledovaného rozhodnutia senátu Ústavného súdu v zložení Rudolf Tkáčik, Jana Baricová a Ľubomír Dobrík o tom, že prezident prekročil právomoci v prípade nevymenovania kandidátov na ústavných sudcov. Od rozhodnutia uplynuli už takmer dva týždne a verejnosť ani účastníci konania odôvodnenie nepoznajú.
Ústavný súd hovorí, že spolu s rozhodnutím súdu mať hneď vyhotovené písomné odôvodnenie nepatrí k zvyklostiam na Ústavnom súde. Dôvodov na to, prečo v čase vyhlásenia výroku rozhodnutia nie je vždy pripravené aj jeho úplné písomné vyhotovenie, je podľa súdu viacero. „Vo svojej rozhodovacej praxi sa Ústavný súd opiera predovšetkým o platnú právnu úpravu, ktorá ustanovuje, že výrok rozhodnutia sa vyhlási spolu s jeho stručným odôvodnením, pričom túto povinnosť si Ústavný súd plní,“ reagovala Martina Demčáková z tlačového oddelenia Ústavného súdu.
Ako uviedla, platná právna úprava nezakladá Ústavnému súdu povinnosť mať úplné písomné vyhotovenie rozhodnutia pripravené v čase vyhlásenia výroku. Podľa nej si sudcovia sami určujú svoje pracovné postupy s ohľadom na zvyklosti na súde a na personálne a technické možnosti.
Situácia je komplikovaná o to viac, že sa čaká na rozhodnutie druhého senátu. Ten má vyniesť verdikt v súvislosti so sťažnosťami ďalších dvoch neúspešných kandidátov na ústavných sudcov. Aj preto je také dôležité, aby bolo známe odôvodnenie rozhodnutia tretieho senátu Ústavného súdu v tejto veci.
Nie je totiž vylúčené, že obidva senáty sa budú rozchádzať v právnom názore, ako posúdiť sťažnosti kandidátov. Riešením je potom návrh na ich zjednotenie. O tom by rozhodovalo plénum Ústavného súdu. Aj tak však môžu nastať komplikácie. Keby totiž ani za jeden z názorov vyslovených jedným alebo druhým senátom nehlasovalo sedem sudcov, tak súd žiadne stanovisko k tejto veci nevydá.
V tom prípade by sa situácia ešte viac zamotala. „Neexistoval by záväzný názor pléna. To znamená, že vec by do veľkej miery zostala otvorená,“ myslí si odborník na ústavné právo Marián Giba, prodekan z Právnickej fakulty Univerzity Komenského.
Termín, kedy by mal rozhodnúť o sťažnosti ďalších dvoch kandidátov Imricha Volkaia a Jána Bernáta, senát v zložení Ladislav Orosz, Ľudmila Gajdošíková a Sergej Kohut, nie je zatiaľ známy.