Minister Tomáš Borec sľubuje, že ak sa budú robiť nejaké zmeny, tak nebudú zásadné. „Ak by malo prísť naozaj k zásadným zmenám, tak radšej ho stiahnem,“ povedal nedávno o novele infozákona.
Zvláštna je napríklad pripomienka ministerstva vnútra, aby sa údaje o výsledkoch hlasovania obecných zastupiteľstiev, o počte poslancov, zverejňovali bez mien. „Obecné zastupiteľstvo koná ako kolektívny orgán, a preto nepovažujeme za vhodné uvádzať informácie o jednotlivých poslancoch osobitne,“ uviedlo ministerstvo.
V národnom parlamente je pritom nemysliteľné, že by s výnimkou tajného hlasovania nebolo známe, ako jednotliví poslanci hlasovali. Bratislavský mestský poslanec Ján Budaj zdôraznil, že v zastupiteľstve každý hlasuje sám za seba. „Tam nie sú žiadne kolektívne orgány. Táto povera sa využívala celé roky. Keď sa ľudia pýtali, kto zodpovedá za nezmyselné predaje a pod cenu, tak páni z magistrátu odpovedali, že to bol kolektívny orgán,“ priblížil Budaj.
Z pripomienok k novele infozákona
- Ministerstvo obrany žiada obmedziť alebo nesprístupniť informácie o personálnych a disciplinárnych rozkazoch v súvislosti so štátnou službou vojakov.
- Ministerstvo dopravy nesúhlasí s tým, aby pri odmietnutí informácie ju poskytol odvolací orgán, ak ju má k dispozícii.
- Ministerstvo životného prostredia chce, aby sa žiadosti o informácie vybavovali namiesto do ôsmich do 30 dní.
- Rezort vnútra nevidí dôvod na to, aby sa zverejňovali hlasovania v zastupiteľstvách obcí a miest podľa mien poslancov.
- Ministerstvo hospodárstva nesúhlasí s tým, že nesmie sprístupniť informáciu výlučne nahliadnutím do spisu, ak ju žiadateľ požadoval telefonicky, poštou alebo elektronickou poštou. Argumentuje, že napríklad privatizačné projekty sú archivované len v listinnej podobe a hrúbka spisov má aj niekoľko tisíc strán. Napríklad spisy privatizačného projektu SPP zaplnia kontajner s rozmermi 1×1×1,5 metra.
- Bratislava nechce, aby sa zverejňovali životopisy šéfov mestských firiem.
- Žilinský samosprávny kraj požaduje, aby sa povinne nezverejňovali zmluvy s telekomunikačnými spoločnosťami a zmluvy o dodávke energií.
- Slovenský plynárenský priemysel nechce, aby sa povinne nezverejňovali zmluvy o dodávke plynu a elektriny. Obáva sa, že by to mohlo negatívne ovplyvniť postavenie spoločnosti na trhu.
- Ministerstvo kultúry odporúča, aby sa zvážila príprava úplne nového infozákona, pretože súčasný návrh má až 82 novelizačných bodov a ide v poradí o 12. novelu.
Rezort vnútra však trvá na tom, že zastupiteľstvo je kolektívnym orgánom a rozhoduje spoločným hlasovaním. „Nepovažujeme za vhodné zverejňovanie konkrétnych mien poslancov a spôsobu ich hlasovania. Dokonca ani samotný zákon o obecnom zriadení nevyžaduje, aby sa v zápisnici zo zasadnutia obecného zastupiteľstva zaznamenali konkrétne mená a spôsob hlasovania poslancov,“ uviedol tlačový odbor ministerstva. Podľa neho sa volič môže informovať u konkrétneho poslanca, ako hlasoval, a ten je povinný na požiadanie informovať voličov o svojej činnosti.
V novele zákona sa nachádza povinnosť zverejňovať informácie aj o osobách, ktoré ministerstvá, orgány miestnej štátnej správy, obce a župy ustanovili do pozícii šéfov štatutárnych orgánov napríklad štátnych spoločností či manažérov obecných firiem. Mesto Bratislava však požaduje, aby sa nezverejňovali životopisy šéfov obchodných spoločností obcí, lebo nie sú verejnými funkcionármi.
Tento argument však právnik Peter Wilfling označil za slabý. Zákon v záujme transparentnosti môže podľa právnika stanoviť povinnosť, aby sa uvádzalo napríklad vzdelanie manažérov. Podľa Budaja ide o ľudí, ktorí sú v sledovaných pozíciách. „Som za to, aby sa zverejňovali ich životopisy a čo najpodrobnejšie majetkové pomery, pretože vykonávajú prenesený výkon toho, čo by mesto malo garantovať svojim daňovníkom,“ zdôraznil.
Žilinská župa prišla s tým, aby sa nemuseli povinne zverejňovali zmluvy s telekomunikačnými spoločnosťami a zmluvy o dodávke energií. „Takéto rámcové zmluvy udávajú iba jednotkovú cenu služieb a spôsobujú neprehľadnosť zverejnených materiálov. Zverejnené faktúry prinášajú väčšiu transparentnosť a majú pre verejnosť vyššiu výpovednú hodnotu pre zistenie informácií o reálnej spotrebe energií či telekomunikačných služieb,“ povedala hovorkyňa župy Lenka Záteková.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Rezort životného prostredia zase chce, aby sa žiadosti o informácie vybavovali namiesto do ôsmich až do 30 dní. „Osem pracovných dní je krátka lehota, vzhľadom na skutočnosť, že deň doručenia žiadosti je deň, keď žiadosť je prijatá na centrálnu podateľňu úradu, následne prechádza procesom prideľovania pošty, čím sa skracuje lehota zodpovednému zamestnancovi,“ vysvetľoval svoj postoj rezort. Argumentuje tiež tým, že konkrétny zamestnanec má aj ďalšie termíny, ktoré súvisia s jeho prácou.
Právnik Wilfling nevidí dôvod odkladať poskytovanie informácií až na 30 dní. „Je to nepochopenie významu práva na informácie pre demokratickú spoločnosť,“ podotkol. Upozornil, že existuje možnosť predĺženia lehoty z ôsmich na 16 pracovných dní. Podľa jeho skúseností úrady túto možnosť nevyužívajú.
Podľa Wilflinga teraz bude záležať, do akej miery ministerstvo dokáže odolať tlaku a obhájiť svoj návrh, ktorý posúva dopredu prístup verejnosti k informáciám.
Minister Borec chce vytvoriť dostatočný priestor na diskusiu pri vyhodnocovaní pripomienok a až potom predloží novelu do vlády. „Určite máme záujem na tom, aby sa to podarilo v jarných mesiacoch, optimálne do konca apríla,“ poznamenala hovorkyňa rezortu spravodlivosti Alexandra Donevová.
Novela infozákona je výsledkom vyše dvojročnej práce rezortu spravodlivosti, Združenia miest a obcí Slovenska a tretieho sektora. Ide pritom už o dvanástu novelu, ktorá mení veľkú časť zákona pôvodne prijatého ešte v roku 2000.