Skúste sa pozrieť na Rómov ich očami

Rómske rozprávky v detstve nepoznala, neskôr mala pocit, akoby nepatrila ani medzi jedných, ani druhých. "Na jednej strane som nebola vychovávaná ako Rómka, tí druhí ma zas neprijímali preto, že som Rómka," spomína pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov Ingrid Kosová, ktorá vedie občianske združenie Quo Vadis.

09.04.2015 13:00
debata (81)

Čo by ste si želali k Medzinárodnému dňu Rómov?
Želala by som si, aby každý človek – muž, či žena – ktorý sa narodí ako Róm, mohol vyrastať v takej krajine, kde by nebol stigmatizovaný. Znie to pateticky, ale naozaj by som si želala, aby sme mohli slobodne nájsť svoju identitu a vyrastať v sebavedomých ľudí. Som presvedčená, že množstvo ľudí, ktorí hľadajú svoju identitu, ju nemôžu nájsť aj preto, že spoločnosť je nastavená tak, že nás stigmatizuje. Hovorím to z vlastnej skúsenosti, ja som svoju identitu našla, ale viem, že sa to mnohým nepodarí.

Ingrid Kosová
Ingrid Kosová Ingrid Kosová

Snažia sa popierať, že sú Rómovia?
Stigma je taká silná, že sa radšej nepriznávame k svojej národnosti, aby sme neboli vystavení tlaku spoločnosti alebo negatívnym náladám, alebo akejkoľvek diskriminácii vo verejnom alebo v súkromnom živote. Je jedno, či a aké máte vzdelanie, ak sa verejne hlásite k rómskej národnosti, je to skôr negatívum. Potom sa stáva to, že máme veľký problém so sebavedomím. A keď necítite dosť sebavedomia, tak nemôžete dosť prosperovať a byť úspešný v živote. Mnohí ľudia ani nevedia, že existuje rómska národnosť, že máme svoju hymnu, zástavu, niektorí nepoznáme ani rómsky jazyk.

Ako by sa mal pripomínať tento deň?
To je veľmi ťažká otázka. Na jednej strane si pripomíname, že máme svoj deň a môžeme si pripomínať dôležité historické medzníky. Na druhej strane to ľudia nepociťujú tak, že by sa mali k tejto národnosti priznávať. Možno je to práve deň, keď by sme mali pripomínať históriu a zároveň deň, keď možno vecne diskutovať a otvárať problémy Rómov, nielen tých, ktorí žijú v segregovaných komunitách, ale aj tých integrovaných. Lebo aj tí čelia rôznym problémom, pretože sú Rómovia a Rómky.

S akými predsudkami a stereotypmi sa stretávate najčastejšie?
Tých je množstvo. Stretla som sa s diskrimináciou na trhu práce, keď mi do očí povedali, že z telefonického rozhovoru mali zo mňa iný pocit a nebude vhodné, aby som pracovala v obchode. Aj v osobnom živote. Pre vzdelanú Rómku je problematické nájsť si partnera z väčšinovej spoločnosti.

A bežne sa mi stáva, že ľudia, ktorí ma vidia prvýkrát, mi začnú tykať, čím prejavujú určitú neúctu. Takých situácií je mnoho. Myslím si, že aj keď som si to dlho nechcela priznávať a zatvárala som nad tým oči, od malička som čelila výsmechu, ponižovaniu. Už od narodenia to ide s každým Rómom, na ktorom to vidno.

Akým spôsobom sa dajú predsudky prekonávať?
V prvom rade treba vecnú a odbornú diskusiu, nie plnú emócií a populistických fráz. A možno aj vo vyššej miere postihovanie rasistických a extrémistických prejavov. V spoločnosti je benevolencia voči rasistickým útokom a stereotypom. Deti sa o tom tiež neučia, výuka k ľudským právam na základných školách neexistuje.

Je veľa vecí, ktoré by sa mohli robiť na odbúranie stereotypov, ale nerobia sa. Na základných školách napríklad robíme workshopy o histórii Rómov. Ale je veľmi dôležité, aby nielen Rómovia poznali svoju históriu. Mali by ju poznať aj ostatní. Potom možno pochopiť, prečo sú niektorí Rómovia na okraji spoločnosti aj dnes a žijú v takej chudobe alebo prečo sú iní.

Keď sme pri deťoch. Aká bola vaša najobľúbenejšia rozprávka?
Macko Uško a potom Zlatá Priadka. Tú som si na platniach v družine púšťala dokola.

A rómske?
Bohužiaľ, tie som v detstve vôbec nepoznala, začala som ich objavovať až ako dospelá. Rodičia v snahe o to, aby som zapadla a bola integrovaná, ma neučili ani rómsky jazyk. Aj preto si myslím, že som mala problém s identitou, pretože akoby som nepatrila ani medzi jedných, ani druhých. Na jednej strane som nebola vychovávaná ako Rómka, tí druhí ma zas neprijímali preto, že som Rómka a bolo to na mne vidieť. Dnes veľmi ľutujem, že neviem rómsky jazyk.

V občianskom združení sa venujete vzdelávaniu detí aj podpore žien. Aké najväčšie problémy treba podľa vás urgentne riešiť?
Stále mám pocit, že nie je vôľa, aby sa problémy riešili preventívne. Rómska komunita čelí veľkým problémom, je tu diskriminácia, vysoká nezamestnanosť, problém vzdelávania. Sú to veľké témy celospoločenského rozmeru, ale v prvom rade chýba to, že nehľadáme spoločné riešenia.

Rómov nevnímame ako rovnocenných občanov tejto krajiny. To je možno posolstvo všetkým ľuďom, aby sa možno aspoň na jeden deň v roku skúsili pozrieť na problémy Rómov z ich uhla pohľadu, ich očami. Vcítiť sa, precítiť ten život a problémy. V osadách žije množstvo ľudí, ktorí sa chcú vymaniť z chudoby, ale nevedia ako.

Pokiaľ bude majorita chcieť len reštriktívne opatrenia, tak sa nepohneme dopredu. Lebo majorita bude možno spokojná, že nemusí bývať vedľa neprispôsobivých občanov, ale tým, že ich odsunie, že budú akoby neviditeľní, to ešte neznamená, že sa problém vyrieši.

© Autorské práva vyhradené

81 debata chyba
Viac na túto tému: #Rómovia #OZ Quo Vadis #Medzinárodný deň Rómov