Informoval o tom webový portál Svätej stolice. Nezverejnil však, čo bolo témou rozhovoru. Vo štvrtok sa o Bezákovi s pápežom rozprával aj prezident Andrej Kiska.
Cirkevný analytik však tému Bezák a jej zverejnenie prezidentom považoval za nediplomatické gesto.
Audiencia pre Bezáka mala byť reakciou pápeža na list, ktorý mu osobne bývalý trnavský arcibiskup odovzdal v júni 2014. V ňom požiadal o stretnutie, k pápežovi sa však dostal až takmer rok po tom.
Prijatie Bezáka je podľa cirkevného analytika Imricha Gazdu najväčším prelomom v jeho prípade a ide o najvyššiu formu oficiálnej návštevy Svätej stolice. Na to, či mohla audienciu Bezáka ovplyvniť návšteva Kisku, sú podľa analytika dva pohľady. „Príprava stretnutí s pápežom vždy trvá určitú dobu, ale pápež František je známy svojou spontánnosťou, a tak sa nedá vylúčiť vplyv prezidenta,“ mieni Gazda. Pripomenul pritom medializovanú informáciu, podľa ktorej bol Bezák v Ríme už v stredu, teda deň pred príchodom Kisku. To by skôr nasvedčovalo tomu, že jeho návšteva bola plánovaná.
Imrich Gazda tvrdí, že z pohľadu podporovateľov arcibiskupa Bezáka a väčšiny Slovákov bolo určite sympatické, že sa prezident pri rozhovore s pápežom dotkol aj témy trnavského arcibiskupa. „Je to silný signál z pohľadu Svätej stolice, že prezident sa za arcibiskupa prihovoril,“ dodal analytik. Načrtnutie takýchto tém vníma ako dobrý marketingový krok, ale neprípustný z diplomatického hľadiska.
Gazda upozorňuje, že predstavitelia štátov s hlavou katolíckej cirkvi rozoberajú bežne postavenie kresťanstva v krajinách, ktoré reprezentujú, a otvárajú medzinárodné otázky. „Z politického hľadiska je neštandardné, aby politický predstaviteľ riešil s pápežom vnútrocirkevné otázky. Cirkev tieto témy už rieši. Venujú sa im jej predstavitelia, teológovia a nie politici,“ vysvetlil Gazda. Podľa neho prezident si chcel takto možno posilniť imidž ľudomilného prezidenta, no vybral si na to nevhodnú udalosť.
Rezort diplomacie pre Pravdu povedal, že témy rozhovorov si vyberá prezident sám. "Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí pravidelne pripravuje podklady na zahraničné aktivity prezidenta i ďalších ústavných činiteľov. Prezident sa pri svojich zahraničných cestách, návštevách a rokovaniach ako vedúci delegácie sám rozhoduje, o ktorých témach bude hovoriť a prípadne otvárať aj ďalšie otázky, ktoré sám považuje za vhodné,“ uviedol Peter Stano, hovorca ministerstva.
Podľa prezidentovho hovorcu Romana Krpelana sa pápež s Kiskom rozprával aj o otvorenosti cirkvi, krstoch detí slobodných mamičiek, či o svätom prijímaní ľudí, ktorí sú rozvedení. "Pápež František zdôrazňoval to, čo často hovorí, že si cirkev musí nájsť cestu ku každému človeku,“ informoval Kiska.
Analytik upozorňuje, že v porovnaní s oficiálnou správou Svätej stolice, ktorá má na rozdiel od správy kancelárie prezidenta diplomatický charakter a spomínané témy neobsahuje, sa prezident o rozhovore vyjadril príliš otvorene a zoširoka. „Išlo o privátny rozhovor a zverejnenie výstupu z tohto rozhovoru aj na sociálnej sieti bol tiež neštandardný postup,“ vysvetlil Gazda. Krpelan však tvrdí, že prezident zverejnil len tú časť rozhovoru, na ktorej sa s pápežom dohodli.
Naopak, pápež vo vatikánskom komuniké v súvislosti s Kiskom len konštatoval dobré dvojstranné vzťahy a tiež plodnú diskusiu medzi cirkvou a štátnymi orgánmi. Hovorili tiež o Blízkom východe a ochrane ľudskej dôstojnosti. Zmienka o Bezákovi sa v komuniké neobjavila.