Kto ochráni Slovensko v čase vojny?

Kto bude v čase vojny bojovať za Slovensko? Ministerstvo obrany síce vedie evidenciu občanov, ktorých by v mimoriadnej situácii povolalo, no ide len o nič nehovoriaci menný zoznam.

13.04.2015 10:35
Slovenskí vojaci Foto:
Ministerstvo obrany eviduje v súčasnosti približne 570-tisíc vojakov v zálohe. Na snímke vojenské cvičenie v Lešti.
debata (298)

Nevie, či všetci títo muži sú zdraví a v čase krízy by mohli nastúpiť do služby. Rovnako nie jasné ani to, koľko z nich žije na Slovensku a koľko v cudzine. Z takmer milióna registrovaných občanov, o ktorých sa predpokladá, že sú bojaschopní, môže byť skutočne použiteľná hoci len polovica.

Zmätok v zálohách si uvedomila aj Česká republika, ktorá sa ocitla v podobnej situácii. Tá však minulý týždeň posunula do parlamentu novelu branného zákona, ktorá štátu umožní v čase mieru povolávať na povinné odvody mužov i ženy. Český rezort obrany chce takto od budúceho roka získať objektívny prehľad o zdravotnom stave a ochote mladých ľudí podieľať sa na ochrane štátu. „To, čo robia v Čechách, je správny krok. V mladých ľuďoch sa vytráca zodpovednosť voči vlasti. Také veci ako obrana sú u nás dnes len vecou tých, ktorí sú za to zaplatení, teda profesionálov,“ povedal bývalý náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Peter Vojtek.

Naše ministerstvo obrany dnes eviduje približne 570-tisíc vojakov v zálohe. Ide napríklad o bývalých profesionálnych vojakov či vojakov, ktorí absolvovali základnú vojenskú službu. Považujú sa za aktívne zálohy, ktoré by boli v čase vojny povolané ako prvé po profesionálnych vojakoch. Okrem nich registruje ďalších 400-tisíc občanov, ktorí môžu byť po vykonanom odvode, teda overení zdravotnej spôsobilosti, rovnako povolaní. Ide však o takých, ktorí neprešli už ani povinnou vojenskou službou a pred nasadením do boja by museli prejsť základným výcvikom.

Peter Vojtek upozorňuje, že systém záloh je dnes nefunkčný a deravý. „Existuje nejaká evidencia, ktorá však nehovorí o tom, ako sú na tom títo mladí ľudia zdravotne. Druhá otázka je, či sa niektorí z nich chcú zriecť a vyhlásiť nesúhlas s použitím zbrane a s činnosťou v bojových jednotkách. Miesto boja totiž môžu zvoliť alternatívnu službu, na čo majú právo. Štát by mal mať prehľad o tom, koľko ľudského potenciálu má k depozícii,“ myslí si bývalý šéf armády.

Zoznam, ktorý má rezort obrany v rukách, vychádza len z evidencie obyvateľstva. Nehovorí o fyzickom, zdravotnom stave občanov. O ich zručnostiach a ani predpokladoch, na akú pozíciu by sa mohli v čase vojny zaradiť. Zisťovanie spôsobilosti mužov bolo v minulosti zabezpečované povinnými odvodmi. Tie na Slovensku dnes už nefungujú.

Denník Pravda zisťoval, či sa o obnove povinných odvodov uvažuje aj na Slovensku. Martina Balleková, hovorkyňa ministerstva obrany, prezradila, že nejaké zmeny chystajú. „V súčasnosti sa pracuje na návrhu zákona o dobrovoľnej vojenskej príprave a pracuje sa aj na legislatíve, ktorá súvisí s aktívnymi zálohami,“ priblížila Balleková.

Dobrovoľná vojenčina by mala mužom i ženám umožniť prípravu na báze dobrovoľnosti. Rezort o jej zavedení hovorí pomaly tretí rok, no návrh zákona stále nepredložil. Aké novinky chystá v oblasti aktívnych záloh, hovorkyňa nepriblížila. O zavedení podobnej zmeny ako u našich českých susedov však, zdá sa, rezort neuvažuje.

Nepripravenosť záloh priznáva aj Tomáš Švec, prezident Zväzu vojakov. „Tí muži sú vedení v zálohe a mali by sa pripravovať. Podľa môjho názoru nie sú dostatočne pripravení a cvičení,“ mieni Švec. Dodal, že by nebolo na škodu, keby bol presný prehľad o tom, koľko mladých ľudí je schopných vojenskej služby.

Vojenské cvičenie aktívnych záloh sa na Slovensku podľa Vojteka nekonalo od roku 1993. Práve títo záložníci by mali byť schopní sa vďaka pravidelným cvičeniam rýchlo zaradiť do bojových jednotiek v čase vojny. Zvyšných 400-tisíc občanov, ktorí počas života neprešli žiadnym vojenským výcvikom, by sa najprv zaradili do výcvikového zariadenia, kde by získali odborné skúsenosti. „Treba si uvedomiť, že z nich sa za týždeň vojaci nestanú. Musia sa naučiť nielen strieľať, ale aj počúvať rozkazy a reagovať na ne. To trvá v závislosti od bojovej jednotky, do ktorej ich plánujú zaradiť, od dvoch do šiestich mesiacov,“ upozorňuje Vojtek.

Na problém neochoty chrániť svoju vlasť, ktorý môže zo strany záloh Slovensko prekvapiť, už rezort obrany narazil začiatkom roka. Ku koncu januára totiž podalo vyše 14-tisíc mužov vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby. Z nich takmer 12-tisíc mužov, ktorí vyhoveli podmienkam, obvodné úrady v sídlach krajov zaradili do alternatívnej služby. Títo muži by tak v čase vojny nedržali zbraň, ale pracovali by v nemocniciach, sociálnych zariadeniach alebo poskytovali pomoc iným. „Verím, že to bola len taká vlna, ktorá bola spojená so situáciou na Ukrajine. Som presvedčený, že Slováci by chceli brániť svoju vlasť a rodiny,“ podotkol Vojtek.

Na Slovensku síce stále platí branná povinnosť, no od roku 2005, keď sa armáda sprofesionali­zovala, prestali branci chodiť na základnú vojenskú službu. Povinné odvody sa u nás vykonávajú až v čase vojny alebo vojnového stavu. Dnes sa okrem vojakov z povolania na možnú vojnu nikto nepripravuje.

V minulosti, hlavne v čase železnej opony, sa všetko sústreďovalo okolo brannej prípravy a budovania silných armád. Vykonávali sa pravidelné odvody, pri ktorých sa tvorila kompletná dokumentácia o zdravotnej, fyzickej i psychickej spôsobilosti všetkých mužov. Následne odchádzali na povinný výcvik. Po našom vstupe do NATO a po zmene systému v Slovenskej republike v roku 1993 sa ozbrojené sily zredukovali, zrušila sa povinná vojenská služba a dnes už cvičia len tí, ktorí si to zvolia ako povolanie.

Anketa Súhlasíte s povinnými odvodmi alebo so základným výcvikom?

Jozef Nemec (31), živnostník, Košice
Mňa vojenčina minula a ani mi nechýba. Podľa toho, čo viem z rozprávania môjho otca a aj starších kamarátov, to boli zbytočne odbabrané roky života. Navyše si myslím, že súčasní mladí muži, ktorých vojenčina minula, by toho asi veľa nenabojovali. Drvivá väčšina držala zbraň možno tak v nejakej počítačovej hre a podľa mňa tam treba aj kondičku. Ja sa na to necítim a strieľanie som skúšal akurát zo vzduchovky.

Peter Spišák (33), skladník, Košice
Keby si aj vymysleli opäť niečo na spôsob vojenčiny, mňa tam tak skoro neuvidia. Pracujem v zahraničí a určite sa nebudem hrnúť na Slovensko len preto, aby som sa hral na vojaka. To by som nechal na takých, ktorých to baví, veď máme profesionálnu armádu.

Milan Hudák (30), živnostník, Košice
Počul som o tom zámere v Čechách a veru si aj ja myslím, že ani na Slovensku teraz nemajú šajnu o tom, koľko mladých mužov by takto mohlo ísť na vojenčinu. Mnohí na to dnes nemajú kondíciu, a navyše im pohľad na realitu skresľujú počítačové hry. Ešte nech takto podchytia aj ženy a môžu narukovať aj manžel s manželkou či druh s družkou.

Ondrej Mitro (49), nezamestnaný, Košice
Na jednej strane by sa mladým vojenčina zišla, na druhej strane je dobre, že už to nemusia absolvovať. Ja som bol ešte za minulého režimu v Čechách a neraz to bolo o „zašívaní sa“ a švejkovaní. No aj tak sme si toho dosť užili. Keby nebodaj aj nás starších povolávali na manévre ako kedysi, bral by som to, ale už sa mi zhoršil zrak a od vojenčiny som zo samopalu nestrieľal, takže by to asi nebola žiadna sláva.

Štefan Nagy (55), obchodník, Košice
Čítal som o tom, čo chystajú v Čechách, ale už za mojich čias bola armáda organizovaný chaos. Navyše ani neviem, na čom by mladí cvičili, lebo armáda už veľa techniky nemá, a to, čo ostalo, je zastarané. Veď máme zopár bojaschopných lietadiel, nejaké tanky a s tým toho veľa nenabojujeme. Netvrdím, že niektorým mladým chlapcom by sa vojenčina nezišla, ale podľa mňa je to asi jediný argument za.
(bm)

© Autorské práva vyhradené

298 debata chyba
Viac na túto tému: #Slovensko #vojaci #ochrana #vojna #bojaschopnosť