Podľa neho netransparentnosť a zneužívanie funkcie sú zásadnými problémami krajiny. „Ľudia zneužívajú funkciu na svoje obohatenie. Politici nevedia zdokumentovať, aký majetok vlastnia. Preto sme pripravili nový zákon, ktorý by stanovil skutočné overovanie majetku politikov, aby sa verejnosť dozvedela, čo kto vlastní. Zároveň preto, aby sa prehrešky politikov dali trestať,“ konštatoval.
Smer hrá podľa Beblavého s opozíciou nečestnú hru. „Dochádza k neustálemu odkladaniu predloženia zákona. Doteraz sa nič nestalo. Prečo nepodporia návrh, s ktorým pôvodne súhlasili, alebo prečo nepredložia vlastný návrh? Na to nemajú odpoveď,“ povedal Beblavý s tým, že opoziční poslanci chcú, aby majetkové priznania mali svoju výpovednú hodnotu.
„Náš návrh hovorí, že všetky majetkové veci treba priznať,“ uviedol. Na novom majetkovom priznaní, ktoré by zaviedol opozičný návrh, by bolo zrejmé, akú značku auta má verejný funkcionár. Dalo by sa zistiť, v akej banke má účet i hypotéku. „V starom majetkovom priznaní netreba uvádzať všetky príjmy. Po novom by bolo potrebné uviesť súčet príjmov z verejnej funkcie, ale aj iné príjmy, ako napríklad autorské či dividendy,“ povedal.
Beblavý: Odmietam politiku Smeru byť netransparentným a vytvárať dojem, že chcem niečo zmeniť
V súčasnosti väčšina Smeru môže podľa Beblavého „zabiť“ akékoľvek konanie a vždy ho aj zastaví. Upozornil, že naposledy sa to stalo pri predsedovi NR SR Petrovi Pellegrinim, keď boli podozrenia na zneužitie funkcie pri reklame na súťaž pre žiakov.
V prípade, ak parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií zamietol návrh na disciplinárne konanie, menšina by sa mohla obrátiť na ústavný súd, ktorý by bol definitívnym arbitrom. „Odmietam politiku Smeru byť netransparentným a vytvárať dojem, že chcem niečo zmeniť,“ vyhlásil Beblavý.
Podľa predsedu parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií Alojza Přidala zodpovednosť za to, že pôvodný návrh novely, ktorý vznikol konsenzom všetkých strán v NR SR, nebol prijatý, nesie výlučne Smer. „Poslanci Smeru nechceli podávať širšie majetkové priznania pred parlamentnými voľbami, ktoré by ukázali, aké mali skutočné príjmy,“ vyhlásil. Přidal zároveň vyjadril ochotu opozície akceptovať aj návrhy Smeru-SD, ale nie také, ktoré by návrh vykastrovali.
Vládny Smer chce s opozičnými poslancami v stredu začať rokovať o novele zákona o konflikte záujmov a o ďalších otvorených otázkach. „Pokiaľ ide o majetkové priznania, východiskom na diskusiu by mohol byť materiál, ktorý sme pripravili v minulosti.
Každý by sa mal vyjadriť, na čom dohoda možná je a ktoré otázky sú otvorené,“ povedal minulý týždeň podpredseda parlamentu Miroslav Číž, ktorý by mal viesť komisiu pre prípravu novely ústavného zákona o konflikte záujmov. Smer a opozícia by si podľa jeho slov mali vyjasniť postupnosť krokov pri príprave návrhu, keďže do úvahy prichádza viacero možností.
Poslanci sa môžu zaoberať iba samotnou novelou zákona o konflikte záujmov alebo môžu popri nej otvoriť aj rokovací poriadok a spolu s majetkovými priznaniami upraviť aj fungovanie poslancov a parlamentu a schváliť etický kódex poslanca NR SR.
Ten by upravoval napríklad správanie sa zákonodarcov, respektíve pravidlá pri stretávaní sa s lobistickými skupinami. „Musíme s opozíciou prediskutovať, čo je reálne, kto čo prioritne chce a podľa toho postupovať,“ dodal podpredseda parlamentu.
Smer už raz novelu ústavného zákona o konflikte záujmov zamietol
Predseda NR SR Peter Pellegrini pred časom konštatoval, že dokončili materiály pre zástupcov politických strán, ktoré obsahujú podklady k zmene ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Pripravené sú aj podklady k príprave etického kódexu poslancov Národnej rady SR.
Naposledy sa zástupcovia vládneho Smeru a opozície stretli v spoločnej komisii v polovici roka 2013, keď po výhradách vtedajšieho predsedu parlamentu Pavla Pašku k vypracovanému návrhu prestali vládni a opoziční poslanci o novele diskutovať.
Smer už raz novelu ústavného zákona o konflikte záujmov zamietol. Návrhom chcela opozícia dosiahnuť, aby verejní funkcionári uvádzali do priznaní všetky svoje príjmy a aby sa z majetkových priznaní dal určiť nárast majetku. Majetkové priznania mali byť podrobnejšie. Funkcionári by museli popísať majetok, ktorý je drahší ako 10 000 eur, teda nielen uviesť, že vlastnia auto, ale spresniť aj jeho továrenskú značku.
Zmeniť sa mali aj formuláre, na ktorých funkcionári podávajú majetkové priznania. Zvýšiť sa mala aj objektívnosť konania a transparentnosť. Išlo o novelu, ktorú opozícia pripravovala so Smerom od roku 2012. Rovnaký návrh predložili opoziční poslanci do parlamentu aj koncom roka 2014, neskôr ho stiahli, keďže nové vedenie národnej rady naznačilo ochotu diskutovať o novele.