„Budúcnosť Ukrajinvy je do istej miery aj našou budúcnosťou,“ vyslovil sa prezident na pôde ministerstva zahraničných vecí, ktoré konferenciu organizuje spolu so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku.
Kiska pripomenul, že Ukrajina je slovenským susedom a tak, ako slovenská zahraničná politika považuje za prioritu Západný Balkán, musíme za prioritu považovať aj Ukrajinu. „Je v záujme Slovenska rozširovať priestor demokracie a stability vo svojom okolí,“ konštatovala hlava štátu.
Kiska zdôraznil, že prvou úlohou štátu je bezpečnosť, ktorú štát garantuje občanom. Udalosti minulého roka nám podľa prezidenta pripomenuli, že členstvo SR v NATO znamená okrem hesla všetci za jedného aj princíp jeden za všetkých.
Bezpečnosť krajín NATO je podľa neho vec, ktorá sa Slovenska týka, aj bude týkať. Kiska rovnako považuje za samozrejmosť, že Slovensko splní záväzky, ktoré dalo minulý rok na summite aliancie. Medzi ne patrí napríklad záväzok zastaviť pokles rozpočtu na obranu a postupne ho zvýšiť na 1,6% HDP do roku 2020. V súčasnosti tvorí rozpočet na obranu okolo jedného percenta HDP.
Slovenská zahraničná politika bola správna a úspešná
„Vidíme snahu Ruska oslabovať jednotu štátov Európskej únie (EÚ),“ poznamenal Kiska. Doterajšie rozhodnutia únie podľa jeho slov boli prijaté konsenzom a so súhlasom vlády SR. Podľa hlavy štátu je v najvlastnejšom záujme Slovenska zachovávať jednotu s EÚ.
Slovenská zahraničná politika v ostatných rokoch podľa Kisku bola správna a úspešná. Prezident zároveň položil otázku, či kroky SR v medzinárodnej oblasti boli prijaté s porozumením verejnosti. „Spravili sme všetko preto, aby ľudia pochopili zahraničnú politiku SR?,“ konštatoval Kiska s tým, že ide o otázku pre všetkých aktérov zahraničnej politiky.
Prezident ocenil spoluprácu s ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom. Za strategickú otázku bezpečnosti SR považuje jednotnú energetickú politiku únie, o ktorej sa diskutuje po vedením podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča.