„Dohovor je výsledkom uznania mnohých krajín, že kazetová munícia patrí do kategórie munície, ktorú je potrebné eliminovať, respektíve regulovať tak, aby nespôsobovala humanitárne problémy počas ozbrojených konfliktov a po ich skončení,“ uvádza sa v materiáli, ktorý predkladal minister obrany Martin Glváč.
Je považovaný za významný príspevok v oblasti medzinárodného humanitárneho práva. Pristúpenie k dohovoru ešte musí odobriť parlament a podpísať prezident. Po signovaní dohovoru by mal nadobudnúť platnosť k 1. januáru 2016.
Dohovor zavádza definíciu kazetovej munície
Dohovor zavádza definíciu kazetovej munície. Považuje sa za ňu konvenčná munícia skonštruovaná tak, aby rozptýlila alebo vypustila výbušnú submuníciu, z ktorej každá má hmotnosť nižšiu ako 20 kg. Zároveň dohovor zakazuje použitie, vývoj, výrobu, získavanie, skladovanie, uchovávanie, prevádzanie kazetovej munície na kohokoľvek priamo alebo nepriamo, podporovanie alebo presviedčanie kohokoľvek o zapojení sa do akejkoľvek činnosti zakázanej zmluvným stranám dohovoru.
Na zničenie skladových zásob dohovor vyčleňuje časové obdobie ôsmich rokov, ktoré je možné vo výnimočnom prípade predĺžiť o ďalšie štyri a štyri roky (spolu 16 rokov).
Dohovor bol schválený na diplomatickej konferencii v Dubline v máji 2008. Zúčastnilo sa na nej 107 krajín, vrátane Slovenska. Následne na konferencii v Oslo ho podpísalo 94 krajín zo 125 zúčastnených štátov.
Dohovor nadobudol platnosť 1. augusta 2010. Na základe rozhodnutia slovenskej vlády zo 6. novembra 2008 po posúdení aktuálnych aspektov dohovoru sa SR nepripojila medzi prvých signatárov.
Pristúpenie Slovenska k Dohovoru o kazetovej munícii vyplýva z uznesenia vlády, ktoré schválil kabinet v januári minulého roka. SR pristupuje k Dohovoru o kazetovej munícii v termíne, keď sú všetky aspekty pristúpenia zvážené a je vyriešený systém zabezpečenia potrebných finančných, personálnych aj technologických zdrojov, vysvetlila hovorkyňa rezortu Martina Balleková.
K 2. januáru 2015 sa dohovor zaviazalo rešpektovať 116 štátov, a to vrátane takých štátov, ktoré kazetovú muníciu držia, vyrábajú a používajú a 89 štátov ukončilo jeho ratifikačný proces.
Rezort obrany má zásoby kazetovej munície, z ktorých časť možno považovať za zastaranú. Všetky tieto zásoby budú do ôsmich rokov po nadobudnutí platnosti dohovoru pre Slovensko zničené. Ide o 764 kazetových bômb a rakiet, v ktorých sa nachádza ďalšia submunícia. S raketami bude zničená aj ich pohonná časť (raketový motor).
Maximálne odhadované náklady na likvidáciu sú 5,5 milióna eur, ktoré budú vynaložené v rozpätí rokov 2016 – 2023, informovala Balleková. Minister obrany Martin Glváč po rokovaní vlády uviedol, že s likvidáciou kazetovej munície sa už začalo. „Riešime to teraz vlastnými silami, ale rokujeme aj s partnermi a možno v krátkej dobe prídeme s dohodou, že nám pomôžu aj iní,“ dodal.