Nemocnice rušia lekárne. Nezarábajú na nich

Za posledných dvadsať rokov z osemdesiatich zostalo necelých štyridsať. Lieky si potom nemocnice objednávajú od verejných lekární, kam chodia ľudia s receptami. Tie však tovar predávajú drahšie.

Nemocničná lekáreň pracuje s úplne inými liekmi ako bežné lekárne. Musí mať vybudované špeciálne oddelenia na ich prípravu a skladovanie. Napríklad v Anglicku lekárnik v nemocnici na oddelení konzultuje s pacientom o liekoch, ktoré užíva. Takéto lekárne sa u nás stali pre nemocnice nevýhodné a drahé, a tak sa ich zbavujú.

Riaditeľka tlačového odboru ministerstva zdravotníctva Zuzana Čižmáriková uviedla, že od roku 2009 požiadalo o ich zrušenie 11 nemocníc. „Dôvody zrušenia môžu byť rôzne, napríklad nesplnenie materiálno-technického vybavenia nemocničnej lekárne či nedostatok kvalifikovaných pracovníkov,“ povedala Čižmáriková.

Podľa prezidenta Slovenskej lekárnickej komory Ondreja Sukeľa nemocničná lekáreň má svoje opodstatnenie. Je organizačnou zložkou rovnako ako napríklad interné či chirurgické oddelenia. „Kým však tieto oddelenia zdravotným poisťovniam vykazujú výkony, nemocničná lekáreň tieto výkony nemá – náklady na lieky a zdravotnícky materiál sú súčasťou úhrady konkrétnych lekárskych výkonov,“ pripomenul Sukeľ s tým, že zároveň si nemocničná lekáreň nemôže účtovať k cene lieku žiadnu prirážku. Účtovne to podľa neho vyzerá ako najstratovejšie oddelenie.

Zdroj z prostredia farmácie, ktorý nechcel zverejniť svoje meno, tvrdí, že pre nemocnicu je jednoduchšie mať verejnú lekáreň. „Nemocnice preto zatvárajú nemocničné lekárne a otvárajú verejné, pretože sú tam iné marže na lieky. Nemocničná si ich nemôže účtovať, verejná lekáreň navyše môže predávať doplnkový sortiment a môže si tak zlepšiť svoju ekonomickú situáciu,“ zhodnotil. Pre farmaceutov je to podľa neho katastrofa, koncepcia farmácie je iná, nie je jasné, kam smeruje. „Nie je celkom normálne, aby nemocnica bola zásobovaná externou lekárňou, ktorá si nahadzuje maržu,“ dodal.

Čižmáriková uviedla, že ak nemocnica nemá lekáreň, zásobovať liekmi aj zdravotníckymi pomôckami ju môže aj verejná. Umožňuje to zákon o liekoch. Odmietla, že by nemocnice nakupovali lieky drahšie. „Ústavné zdravotnícke zariadenie si v rámci zmluvných vzťahov s verejnou lekárňou, ktorá ho zásobuje, môže dohodnúť nižšie ceny,“ reagovala hovorkyňa.

„Ak sa zruší nemocničná lekáreň, znefunkční to niektoré činnosti v zdravotníckom zariadení, napríklad podávanie cytostatík – liekov pre onkologických pacientov,“ upozornil nemocničný lekárnik Vasil Šatnik. Tie sa musia pripravovať v klimatizovanej miestnosti, musia tam byť priestory na ich uchovávanie, skladovanie aj výdaj, sklad cytostatického odpadu, sklad infúznych roztokov, ako aj sklad spotrebného materiálu na prípravu týchto onkologických aj ďalších liekov.

„Nemocnice to riešia tak, že ak nemajú nemocničnú lekáreň, podávanie cytostatík robia po oddeleniach a neviem si predstaviť, ako je to s bezpečnosťou týchto liekov,“ mieni Šatnik. Vyhláška ministerstva zdravotníctva o požiadavkách na správnu lekárenskú prax podľa neho určuje minimálny počet oddelení lekárne, ktoré by mala mať v rámci nemocnice. „Samozrejme, že sa tak nedeje, verejná lekáreň nemá oddelenie klinickej farmácie či zdravotníckych pomôcok a taká lekáreň nemôže spĺňať podmienky, aby mohla zásobovať nemocnicu,“ myslí si farmaceut.

To, či verejná lekáreň môže nahradiť nemocničnú, by mal kontrolovať Štátny ústav pre kontrolu liečiv. Ten tvrdí, že ak požiadavky nespĺňa, povolenie na to nedá. Diana Madarászová z referátu pre komunikáciu informovala, že inšpektori ústavu v rámci vstupných a priebežných inšpekcií kontrolujú, ako je lekáreň vybavená. „Úrad vydáva posudky na splnenie materiálneho a priestorového vybavenia a ten je dokladom, že táto časť zákonných požiadaviek je splnená,“ odpovedala Madarászová.

Denník Pravda oslovil 15 štátnych aj regionálnych nemocníc s otázkami, či majú vlastné lekárne a ak nie, či sa im nákup liekov nepredražil. Odpovedali iba dve. „Naša nemocnica má aj verejnú, aj nemocničnú lekáreň a neplánujeme zrušiť ani jednu,“ uviedla riaditeľka Nemocnice v Topoľčanoch Marta Eckhardtová.

Nemocničná lekáreň nie je napríklad v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou v Banskej Bystrici. Podľa vyjadrení riaditeľky Marianny Hoghovej nemajú priestory na jej vybudovanie. „Lekárenskú starostlivosť máme zabezpečenú na základe zmluvného vzťahu,“ reagovala stručne Hoghová s tým, že lieky nakupujú priamo od distribútorov a výrobcov cez verejné obstarávanie.

Denník Pravda analyzoval situáciu v regionálnych nemocniciach. Z ôsmich samosprávnych krajov si vybral dva. Žilinská župa podľa webovej stránky uvádza 252 lekární a výdajní zdravotníckych pomôcok, všetky sú verejné, aj tie, ktoré sa nachádzajú na adrese nemocníc v Čadci, Dolnom Kubíne, Trstenej či v Liptovskom Mikuláši. Trenčianska župa má 218 lekární a výdajní zdravotníckych pomôcok. Tiež ide všetko o verejné lekárne aj pri nemocniciach v Novom Meste nad Váhom, Myjave, Ilave či Považskej Bystrici.

Nemocniční lekárnici považujú súčasný zákon za deravý a chceli by ho zmeniť. Žiadajú, aby sa sprísnili podmienky na zásobovanie nemocníc verejnými lekárňami. Ministerstvo zdravotníctva na to zriadilo pracovnú skupinu. Prvé stretnutie sa uskutočnilo v januári a dohodlo sa na ďalšom postupe riešenia problémov v nemocničnom lekárenstve," informovala Čižmáriková. Ďalšie je podľa nej naplánované na koniec mája.