„Dlhodobo tu prevláda veľká miera kritiky, že zriaďovatelia, ktorí majú pod svojou právomocou stredné školy, nemajú možnosť vstupovať do vymenovania alebo voľby riaditeľa školy. Chceme zrovnoprávniť postavenie samosprávnych krajov s inými zriaďovateľmi. Hovoríme o súkromných a cirkevných školách,“ povedal v pondelok po stretnutí so županmi premiér. Podľa neho v praxi to bude znamenať, že školská rada bude môcť navrhnúť za riaditeľa školy kandidáta, ale zároveň dostane kraj možnosť ho vetovať. Ako ďalej premiér povedal, ak župa školu financuje, mala by mať aj väčšiu mieru právomocí.
Novela školského zákona, o ktorej bude v máji rokovať parlament, už navrhuje právo veta pri výbere riaditeľa pre obce, ktoré sú zriaďovateľmi základných škôl. Rovnakú kompetenciu teraz chcú aj župy. V súčasnosti je výber riaditeľov v rukách školských rád, v ktorých sedia zástupcovia zriaďovateľa, zamestnancov školy aj rodičov.
Žilinský župan Juraj Blanár zo Smeru povedal, že posilnenie žúp je na mieste. „Dnes sú zriaďovateľmi verejných škôl samosprávy i kraje a sú diskriminovaní voči zriaďovateľom súkromných a cirkevných škôl,“ uviedol Blanár. Podľa neho riaditeľ školy nemá na starosti len pedagogický proces, ale je aj manažérom, ktorý spravuje majetok. „Len my máme majetok v rámci školstva v hodnote 150 miliónov eur. Je to úplne oprávnené. Je to zrovnoprávnenie postavenia súkromných a cirkevných škôl s verejnými,“ poznamenal žilinský župan. Podľa neho súkromní a cirkevní zriaďovatelia môžu dvakrát vetovať návrh rady školy a na tretíkrát už môžu vymenovať svojho riaditeľa. „My navrhujeme to isté s tým, že ten tretíkrát by vymenovanie bolo prostredníctvom volených zástupcov,“ doplnil.
Školy a učitelia snahu posilniť postavenie žúp kritizujú. Šéf Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy Pavel Ondek uviedol, že „terajší stav, ktorý je, považujeme za vysoko demokratický, a preto chceme, aby bol zachovaný“. Podľa stanoviska školských odborov návrh potláča demokratické princípy rozhodovania školskej samosprávy, vytvára priestor na politické nominácie riaditeľov, korupciu a rodinkárstvo a potláča princíp rovnosti príležitostí.
Predseda Združenia pre rozvoj stredoškolského odborného vzdelávania František Tamašovič označil súčasný model výberu riaditeľov za vyhovujúci. „V rade školy sú v súčasnosti zastúpené všetky zložky, ktoré môžu školu ovplyvniť. Keď sa tak rozhodne, budeme to musieť rešpektovať, ale neviem, v čom sú negatívna súčasného systému,“ poznamenal Tamašovič.
Slovenská komora učiteľov hovorí, že výber riaditeľov by sa nemal meniť. Vladimír Crmoman z komory uviedol, že župy majú v rade školy svojich zástupcov rovnako ako učitelia, nepedagogickí zamestnanci a rodičia. „Myslíme si, že skôr treba posilňovať komunitu školy a rady školy. Navrhované riešenie by išlo len jedným smerom s tým, že hlavnú moc by získal zriaďovateľ. Právo veta nie je dobré riešenie,“ dodal Crmoman.
Zaujímavé bolo, že na rokovaní premiéra so županmi bol prítomný aj podpredseda Smeru a bývalý šéf parlamentu Pavol Paška. Predtým mal vraj stretnutie s premiérom, a tak sa zúčastnil aj schôdzky so šéfmi krajov. Okrem bratislavského župana Pavla Freša, ktorý je predsedom SDKÚ, sú zvyšní šiesti župani buď členmi Smeru, alebo majú k nemu blízko. „Vnímam to tak, že pán Paška je stále človek, ktorý dokáže prispieť do diskusie na základe skúseností, ktoré má,“ povedal po schôdzke župan Blanár, ktorý je straníckym kolegom Pašku.