Ministerstvo však považuje častejšie psychologické vyšetrenia všetkých držiteľov zbrojného preukazu, minimálne raz za päť rokov, za významné opatrenie. Preto trvá na zakomponovaní tejto pripomienky do novely zákona o strelných zbraniach a strelive. Toto opatrenie by malo podľa rezortu prispieť k bezpečnosti a znížiť počet tragických udalostí súvisiacich s neoprávneným použitím zbrane.
Aj podľa psychológa Roberta Máthého desaťročný interval, ktorý stále platí, nespĺňa svoj účel. „Hlavne u starších vekových kategórií je to veľmi dlhý čas. U ľudí po štyridsiatke – štyridsaťpäťke hrozí zvýšený výskyt rôznych ochorení, ktoré môžu meniť osobnosť a schopnosť adekvátne sa rozhodovať. Môžu to byť duševné poruchy, ale napríklad aj alkoholizmus,“ upozorňuje.
Združenie vlastníkov strelných zbraní Legis Telum však s navrhovaným opatrením nesúhlasí. Predseda združenia Ľudovít Miklánek je presvedčený, že riešenie tohto problému sa niektoré strany snažia využiť v prospech svojho biznisu tým, že ho zakotvia v zákone.
„Na Slovensku je asi 150-tisíc držiteľov zbrojných preukazov. Cena psychologických testov, ktorú odporúča komora psychológov, je 80 eur,“ vysvetľuje Miklánek. Spolu by teda každých päť rokov držitelia zbrojných preukazov povinne museli zaplatiť asi 12 miliónov eur.
Máthé však oponuje: „Ten, kto si môže dovoliť kúpiť zbraň, platiť strelnicu, náboje a servis, mal by nájsť raz za 5 rokov aj tých 80 eur. Pri ročnom rozrátaní to nie je až taká horibilná suma.“
Miklánek zase tvrdí, že plošné testovanie raz za niekoľko rokov nie je ani účinné a už vôbec nie efektívne. „Psychológovia sami uvádzajú, že psychický stav sa môže zmeniť v relatívne krátkej dobe. Ako najlepšie sa ukázalo testovanie "ad hoc“, teda v prípade zistenia zmeny stavu na požiadanie lekára alebo polície," uvádza Miklánek.
Zároveň upozorňuje, že psychológovia za svoje posudky nenesú žiadnu právnu zodpovednosť. „Uvádzajú, že posudok má výpovednú hodnotu iba vo chvíli, keď bol vydaný. Ak testovaná osoba s kladným posudkom niečo spácha aj na druhý deň, nemôžu byť braní na zodpovednosť za to, že jej umožnili držať zbraň,“ dodáva predseda združenia Legis Telum.
Podľa psychologičky Zdenky Kubišovej to tak nie je. Psychodiagnostika pracuje na báze pravdepodobnostného modelu tzv. Gaussovej distribúcie, čiže zisťuje podobnosť s normálnou populáciou a spoľahlivosť a platnosť výsledku v jednotlivých testoch sa obvykle pohybuje na úrovni 95 – 99 %.
Výskumy úspešnosti týchto vyšetrení tiež uvádzajú, že zo všetkých testovaných žiadateľov o zbrojný preukaz neprejdú psychologickým testovaním asi štyri percentá žiadateľov. Zaujímavosťou je, že tri štvrtiny z nich sú mladí ľudia, ktorí chceli pracovať alebo pracovali v bezpečnostných zložkách.
„Pokiaľ pracujú v polícii alebo vo vojsku, sú testovaní ich psychológmi. K nám sa dostanú, len ak chcú držať zbraň mimo výkonu služby,“ hovorí Máthé a dodáva, že najviac sa testovania boja poľovníci, tých sa však neúspešnosť psychotestov týka minimálne.
Návrh novely zákona o strelných zbraniach a strelive z dielne ministerstva vnútra reaguje aj na expanzné zbrane, teda zbrane znefunkčnené, ktoré sa však ďalšou úpravou dajú prerobiť na streľby schopné a pri nesprávnom narábaní môžu spôsobiť vážne poranenia a dokonca smrť. Vo februári mali takéto zbrane zabíjať pri teroristickom útoku v Paríži. Údajne boli kúpené cez internet na Slovensku. Na expanzné zbrane nie je teraz potrebné nákupné povolenie ani ohlasovacia činnosť a predaj je podmienený iba vekom.
Novela zákona však chce tento stav zmeniť a chce zaviesť povinnosť kúpu takejto zbrane nahlásiť a umožniť jej evidenciu, na základe ktorej bude vystavený preukaz zbrane. Zmeny by sa mali výrazne dotknúť aj dovozu a vývozu zbraní. Oba kroky by sa mali do päť dní pred plánovaným vývozom či dovozom nahlásiť na polícii.
Novela by mala zmeniť aj pravidlá o predbežnom zadržaní zbrane. Polícia by mohla na krátky čas zadržať zbraň v prípade, že jej vlastníka považuje za nebezpečného. Združenie vlastníkov strelných zbraní tvrdí, že to by prinieslo neželaný precedens zásahu do základných práv a slobôd a spôsobilo by to výraznú právnu neistotu do postavenia legálneho držiteľa zbrane. Pripomienkové konanie k návrhu zákona sa už skončilo a ministerstvo vnútra potvrdilo, že v súčasnosti pripomienky vyhodnocujú. Ak zákon schváli parlament, účinný by mal byť od 1. júla 2015.