Stalo sa tak dva týždne po tom, čo túto informáciu prezradil hovorca českého prezidenta Miloša Zemana. Ten pre médiá povedal, že česká hlava štátu bude 9. mája počas vojenskej prehliadky v hlavnom meste Ruska rokovať so slovenským premiérom. Fico sa vtedy k tomu odmietol vyjadriť. Pred pár dňami vyhlásil, že nájde ten najvhodnejší spôsob, ako si uctiť obete a pripomenúť koniec druhej svetovej vojny.
Úrad vlády ani vo štvrtok neprezradil, či premiér do Moskvy pôjde. „Zatiaľ sa o účasti predstaviteľov Slovenskej republiky na oslavách v Moskve nerozhodlo,“ uviedol tlačový odbor Úradu vlády.
Dôvodom, prečo sa lídri krajín EÚ nechcú na oslavách konca druhej svetovej vojny a s nimi spojenej vojenskej prehliadke zúčastniť, je úloha Moskvy v konflikte na Ukrajine.
Historici majú na toto rozhodnutie rozdielny názor. Dušan Kováč zo Slovenskej akadémie vied je presvedčený, že toto výročie i obete vojny si treba uctiť. „Kvôli úlohe Moskvy v konflikte na Ukrajine by tam však politici nemali chodiť,“ myslí si.
Publicista a historik Eduard Chmelár zas považuje za nedôstojné riešiť politické spory neúčasťou na oslavách v Moskve. „Je normálne a ľudské, že by sa tí, ktorí boli v protihitlerovskej koalícii, zúčastnili na tejto pietnej spomienke a nič viac,“ povedal. Podobný názor má aj Stanislav Mičev, riaditeľ Múzea SNP v Banskej Bystrici. Oceňuje riešenie nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, ktorá nepôjde na prehliadku, ale na druhý deň položí vence k hrobu neznámeho vojaka pri kremeľskom múre. „Pri výročiach druhej svetovej vojny, dokonca aj za komunistického režimu, tam chodili mnohí významní západní politici. Jednoducho tam boli, pretože úloha sovietskej armády v druhej svetovej vojne bola rozhodujúca,“ myslí si Mičev.
Podľa politológa Tomáša Koziaka bude neúčasť Fica na vojenskej prehliadke v Moskve kompromisným riešením. „Slovensko je členom euroatlantických štruktúr a malo by s ostatnými krajinami tohto spoločenstva zdieľať spoločné hodnoty a tak ich aj prezentovať okolitému svetu,“ reagoval. Upozornil, že vojenská prehliadka bude demonštráciou vojenskej sily a moci. Prítomnosť iných politikov na nej predstavuje pre ruského prezidenta určitý symbol. „Ich účasť na tribúne pridáva Putinovi politické body,“ upozornil Koziak.
Prezident Andrej Kiska nedávno oznámil, že do Moskvy nepocestuje. Výročie konca vojny si chce pripomenúť na Slovensku návštevou cintorínov, kde sú pochovaní vojaci, ktorí vo vojne padli. Naopak, český prezident Miloš Zeman do Moskvy pôjde, ale ani on na vojenskej prehliadke nebude. „Idem sa pokloniť pamiatke mŕtvych, nie živých. Pamiatke 20 miliónov sovietskych občanov, vrátane vojakov, ktorí zahynuli vo Veľkej vlasteneckej vojne,“ vyhlásil v rozhovore pre ruskú redakciu Českého rozhlasu (ČRo). Zeman si chce uctiť aj pamiatku takzvaných vlasovcov, teda padlých príslušníkov Ruskej oslobodeneckej armády, ktorá v druhej svetovej vojne bojovala po boku Nemcov proti sovietskym vojakom, ale na konci vojny pomohla zachrániť Prahu.
Oficiálny program v Moskve sa má začať 9. mája o 9. hodine stretnutím predstaviteľov asi 30 krajín s prezidentom Vladimirom Putinom. Potom má nasledovať vojenská prehliadka, ktorá bude trvať asi hodinu a pol. Na nej by okrem Fica a Zemana nemali byť ani lídri ďalších krajín EÚ.