Čislák ide meniť nemocnice. Chce im ubrať z postelí

Reforma nemocníc a redukcia postelí, prevencia či elektronizácia zdravotníctva. Tieto oblasti sú pre ministra Viliama Čisláka v zdravotníckom rezorte kľúčové a so zmenami chce začať tento rok.

, 27.04.2015 12:00
Viliam Čislák Foto: ,
Minister zdravotníctva Viliam Čislák
debata (15)

Vyplýva to zo správy o stave zdravotníctva na Slovensku, ktorou sa v parlamente bránil pri neúspešnom pokuse opozície o jeho odvolanie. Denník Pravda, ktorý má správu k dispozícii, sa pýtal zástupcov lekárov, či si Čislák vybral správne priority. Tí tvrdia, že začať by mal inde.

Minister Čislák tvrdí, že si je vedomý, že zdravotníctvo nefunguje stopercentne, odmieta však kritiku opozície, že by bolo pred kolapsom. Dal si za cieľ zvýšiť počty rokov, ktoré sa Slováci dožívajú v zdraví. Dnes je to okolo 52 rokov, kým priemer OECD je 62. Zabezpečiť by to mala reforma verejného zdravia, ktorá sa má začať už tento rok. Pôjde o podporu rôznych programov na zlepšenie prevencie.

Tento rok by sa malo začať aj s budovaním integrovaných centier zdravotnej starostlivosti, čo je v podstate návrat zdravotných stredísk. Ministerstvo tiež plánuje pacientov presunúť z nemocníc do ambulancií, znížiť počty návštev u lekárov, posilniť právomoci všeobecných lekárov. Časť z toho sa už začala realizovať.

Pre nemocnice pripravil ozdravný plán, ktorého súčasťou je tzv. segmentácia nemocníc, čo znamená, že sa budú špecializovať. Napríklad jedna bude zameraná na operácie očí, iná zas na neurologické operácie. Spolu s tým sa zníži počet postelí, skráti počet dní na lôžku, zavedie elektronické zdravotníctvo, a to už od budúceho roka.

Ozdravný plán sa zatiaľ zavádza v štátnych nemocniciach. Tie majú ministerstvu do júla vypracovať analýzy, v ktorých určia, na čo sa chcú budúcich päť rokov zamerať. V lete tohto roka by mali prejsť auditom, z ktorého bude jasné, ako sa budú meniť ich jednotlivé oddelenia, kde ubudnú postele a na čo sa začnú špecializovať. Súčasťou plánu bude aj oddlžovanie. „Bude sa to však týkať len tých, ktoré si to svojou prácou zaslúžia, a teda majú pozitívne hospodárske výsledky,“ reagoval Ján Králik z Inštitútu zdravotníckej politiky, ktorý spadá pod ministerstvo. Z európskych fondov má rezort pripravených približne tristo miliónov eur, ktoré potom medzi nemocnice rozdelí. Z nich budú financovať zmeny.

Znižovanie počtu lôžok, skracovanie dĺžky hospitalizácie. Toto sa v nemocniciach deje už 15 rokov, upozorňuje Marián Petko, prezident Asociácie nemocníc Slovenska. „Čo sa ale nedeje, a na čo poukazujeme, je stratifikácia nemocníc, to znamená rozdelenie nemocníc na akútne, ktoré budú definované aj s urgentnými príjmami, a je úlohou ministerstva zdravotníctva, aby to zadefinovalo,“ uviedol Petko. Ozdravné plány ministerstva podľa neho môžu stroskotať na troch faktoroch – zásahy politikov do procesu, nedostatok peňazí v systéme, ako aj ustavičné zmeny, ktoré prídu s každou novou vládou.

Ak sú podľa Petka nejaké peniaze z eurofondov, tak nebude jasné, ktoré nemocnice ich vlastne dostanú. „Jednu veľkú chybu robí ministerstvo tým, že nemocnice delí na naše a iné. Ak sa na to tak budú pozerať, tak to nikdy nebude fungovať,“ dodal Petko.

Prezident Asociácie súkromných lekárov Ladislav Pásztor si myslí, že v celom strategickom pláne chýba základná vízia, a to, kam sa chce slovenské zdravotníctvo dostať. „Najväčším problémom je nárast pacientov chronicky chorých, teda síce žijeme dlhšie, ale nie zdraví. Ciele sú sympatické, ale také závažné zmeny nie je možné dosiahnuť iba zmenami v zdravotníctve,“ uviedol Pásztor. Nutne musí podľa neho zdravotníctvo spolupracovať s inými rezortmi. Pri zmenách vo výžive je to napríklad ministerstvo pôdohospodárstva, v pohybových aktivitách detí – zase školstvo.

Pásztor ďalej uvádza, že ani v súčasnosti nastavený rozsah hradenej zdravotnej starostlivosti neprispieva k zvýšeniu zodpovednosti občana za vlastné zdravie. „Je tiež dôležité si uvedomiť, že bez aktívnej komunikácie s profesijnými organizáciami v zdravotníctve, získania ich podpory sú všetky zmeny odsúdené na zabudnutie,“ podotkol. Analytik Dušan Zachar z inštitútu INEKO tvrdí, že s mnohými návrhmi rezortu zdravotníctva sa dá súhlasiť, napríklad opatrenia na zlepšenie verejného zdravia, alebo dôraz na presúvanie pacienta z nemocníc do ambulancií. „Nie som si však istý, či práve vybudovanie integrovaných centier zdravotnej starostlivosti bude v tomto procese takým prínosom, ako očakáva ministerstvo,“ myslí si Zachar.

Optimalizácia počtu postelí je potrebná, Zachar však pripomína, že rozhodovanie o tom od úradníckeho stola nesie v sebe riziká. „Pri absencii dostatočne kvalitných dát o produkcii, kvalite a efektívnosti zdravotníckych výkonov a služieb jednotlivých nemocníc bude ťažké kvalifikovane rozhodnúť o tom, ktoré nemocnice sa majú na čo špecializovať, ktoré majú ísť do útlmu, a ktorým potečú eurofondy, nehovoriac o politických tlakoch a možnom vplyve rôznych záujmových skupín,“ povedal analytik.

Podľa Zachara je dobré, ak sa ministerstvo zdravotníctva snaží motivovať štátne zariadenia, aby hospodárili vyrovnanejšie. Manažérska snaha o lepšie hospodárenie pri absencii systémových zmien môže priniesť čiastkové úspechy, navyše krátkodobé. „Ako ukazujú aj najnovšie čísla o hospodárskych výsledkoch štátnych nemocníc, ktoré sa medziročne zhoršili,“ uzavrel Zachar.

Čo sa bude realizovať v tomto roku

  • opatrenia na zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva – prevencia, rozvoj programov na podnecovanie pravidelnej pohybovej aktivity, zvýšenie kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, zvýšenie bezpečnosti pacienta,
  • znížiť príčiny úmrtnosti – programy prevencie ochorení, podpora spolupráce medzi všeobecnými lekármi, špecialistami, onkologické programy, funkčný skríningový program
  • znížiť spotrebu alkoholu, tabaku

Čo sa bude realizovať v budúcom roku

  • program znižovania obezity, programy prevencie
  • zníženie počtu dní hospitalizácie, zníženie počtu lôžok, využitie lôžok
  • lepšia spolupráca medzi všeobecnými lekármi a špecialistami a sociálnym sektorom
  • elektronická zdravotná dokumentácia, elektronický recept

Avizované zmeny v číslach

  stav na Slovensku cieľový stav do roku 2030 priemer OECD
zníženie počtu návštev u lekára za rok 11,3 6,4 6,4
zníženie výdavkov na lieky a zdravotnícke pomôcky (% z celkových výdavkov na zdravie) 26,4 20,0 16,6
zníženie počtu postelí (počet na tisíc obyvateľov) 6,4 3,5 5,1
zvýšenie obložnosti lôžok akútnej zdravotnej starostlivosti (percento disponibilných lôžok 66,5 85,0 75,2
zníženie priemernej dĺžky hospitalizácie (dni) 7,3 5,8 7,0
zníženie priemernej dĺžky hospitalizácie akútne lôžka (dni) 6,6 5,0 6,2
zvýšenie počtu zdravých rokov života (roky)      
– muži 52,4 63,0 61,9
– ženy 52,1 63,0 62,7
zvýšenie očakávanej dĺžky života (roky)      
– muži 71,6 77,6 76,9
– ženy 78,8 83,0 82,4
zníženie ochorení srdcovo-cievnej sústavy (počet úmrtí na 100-tisíc obyvateľov/rok) 674,2 328,0 331,2
zníženie počtu úmrtí pri onkologických ochoreniach (počet úmrtí na 100-tisíc obyvateľov/rok 261,2 187,2 229,7
zníženie spotreby alkoholu (litre na osobu +15) 10,7 8,9 9,2
zníženie spotreby tabaku (% denných fajčiarov +15) 19,5 17,3 19,5
zníženie miery obezity (% obéznych) 16,9 15,8 18,9
zvýšenie zaočkovanosti proti chrípke (% obyvateľov nad 65 rokov) 23,8 52,2 52,2
podpora prevencie rakoviny krčka maternice (% vyšetrených žien vo veku 50–69 rokov) 22,9 50,6 50,6
omladiť všeobecné lekárstvo 53,9 40,0  
znížiť počet návštev u špecialistov (% návštev) 80 % 30 %  

© Autorské práva vyhradené

15 debata chyba
Viac na túto tému: #zdravotníctvo #nemocnice #Viliam Čislák
Flowers