Čo rozhodlo, že ste sa opäť uchádzali o miesto predsedu ZMOS-u?
Jednoznačne to bola podpora 25 regionálnych združení z 27, ktoré navrhovali predsedu. Bol to prvý impulz, že sa nedá mávnuť rukou a povedať – chlapci dajte mi už pokoj. Vnímal som tiež názory samosprávy, ale aj ľudí mimo tejto sféry, že by bolo dobré, keby som sa vrátil na čelo ZMOS-u.
V tajnom hlasovaní ste získali 69,5 percenta hlasov delegátov. Čakali ste takú vysokú podporu?
Úprimne poviem, že čakal. Keď ide človek do volieb, tak musí cítiť, ako je na tom. Spoliehal som sa aj na to, že kolegovia vnímali môj štýl práce. Od zakladania ZMOS-u a ďalšie roky som sa snažil presadzovať to, čo sa v danej chvíli dá. V samospráve došlo k výraznej obmene, už je v nej dosť nových tvárí, takže kolegovia si ma môžu pamätať ako osobnosť, ktorá pôsobí na čele ZMOS-u, ale nepocítili môj štýl práce.
Váš protikandidát, starosta obce Píla Radovan Mičunek, ktorý získal 29,5 percenta hlasov, na svojej webovej stránke tvrdil, že súčasná situácia smeruje k tomu, aby sa starostovia zaoberali vypĺňaním hlásení a tabuliek a namiesto starostovania sa utápajú v papieroch. Súhlasíte s ním?
Nesúhlasím. Treba povedať, že pán starosta Mičunek začína teraz druhé volebné obdobie. Takže je dobré, keď sú mladí starostovia akční. Čo sa týka tabuliek, nie je to také, že by nám pribúdali nejaké ďalšie v poslednom období. Stále sme boli proti byrokracii, ale niekedy sa jej nevyhneme.
V príhovore po zvolení ste hovorili o tom, že chcete doriešiť otázku platových pomerov starostov a primátorov. V čom je problém?
Pred štyrmi rokmi, keď som končil na čele ZMOS-u, boli sme atakovaní a urobila sa z tejto témy verejná kauza. Tak to možno niekomu pasovalo. My ako verejní činitelia by sme mali mať isté nároky ako každý iný zamestnanec. Mám napríklad menej dovolenky ako môj zamestnanec a aj celý rad iných súvislostí. Nemáme ani nárok na stravné ako iní zamestnanci.
Premiér prisľúbil obciam a mestám zvýšiť podiel dane z príjmu fyzických osôb na 70 percent. Ako sa to môže prejaviť na fungovaní samospráv?
Predovšetkým sa zvýši stabilizácia a nezávislosť samosprávy. Treba si uvedomiť, že samosprávnosť je úzko závislá od dostatku financií. Po roku 2008 sme boli vyzvaní, aby sme časť prostriedkov ušetrili a zosekávali naše rozpočty. Keď nám predchádzajúca vláda znížila podiel dane z príjmov na 65 percent, tak sme presviedčali súčasnú vládu, že ten podiel treba zvýšiť a že si zaslúžime tie prostriedky, ktoré sme vyrokovali pri spustení fiškálnej reformy ešte za Ivana Mikloša v roku 2004. Vtedy sme prebrali kompetencie a na to boli napočítané finančné toky. Premiér sľúbil 70 percent, blížime sa tak k stavu, aký sme mali v minulosti.
Zriaďovatelia, teda mestá a obce, majú dostať právo veta pri vymenúvaní riaditeľov škôl. Ak ani potom nebudú obce spokojné, o riaditeľovi rozhodne zastupiteľstvo. Neobávate sa, že sa môže výber riaditeľov takto spolitizovať?
Ani nie. Skôr bola diskusia o tom, aby samospráva bola viac zainteresovaná pri zriaďovateľskej funkcii pri výbere riaditeľa. Keďže máme zastúpenie v radách škôl len na úrovni 30 percent, nemáme tam rozhodujúce slovo. Máme však zodpovednosť za školy.
ZMOS má vyše 2 700 členských obcí a miest. Je vôbec možné zosúladiť záujmy takého vysokého počtu členov?
Za uplynulých 25 rokov sme boli úspešní, je to teda úspešný príbeh. Ukázalo sa, že fungujeme cez celé politické spektrum a vydržali sme byť spolu. Máme organizovanosť 95 percent, čo nemá žiadne iné podobné združenie v zahraničí. Viete si potom udržať veci, ktoré súvisia s rozvojom miestnej samosprávy, pretože stabilita vychádza z územia. Ako my vyriešime veci dole v území, je to jednoduchšie pre politikov v širšom význame. Vieme sa rozprávať bez ohľadu na politickú príslušnosť.
Problém, ako odvážať odpad alebo riešiť verejné osvetlenie, je nepolitický problém, ale vecný. Ak sa odlišujeme, tak skôr v postupe, či máme byť razantní a ísť do ulíc alebo máme rokovať. Keďže sme najvyšší volení predstavitelia a štatutári miest a obcí, asi nepasuje takejto organizácii, aby organizovala protesty, ale hľadala formy, ako presadiť svoje záujmy. A to aj robíme.
Starostami sú ľudia z rôznych politických strán aj mnohí nezávislí. Čo robíte v situácii, keď v ZMOS-e na seba narazia odlišné politické záujmy?
Rozprávame sa. Nepátram, kto za koho kope. Ja som nestranícky, nie nadstranícky. Vieme sa rozprávať so všetkými rozhodujúcimi stranami, ktoré majú svojich ľudí v samospráve. Skôr niekedy pri zlomových situáciách padne názor, aby sme pridali a boli razantní. Druhá skupina, ku ktorej patrím ja, hovorí o rokovaní.
Som zástancom dialógu a postupu, ktorý prinesie osoh. Keď sa raz zradikalizujete, ťažko sa vrátite do iného stavu. Za rokovací stôl nikdy nejdeme v úlohe prosebníka. Tá doba sa skončila, snažíme sa byť hrdým partnerom. Aj keď nie sme vždy úspešní okamžite, tak v dlhšom horizonte áno.