Nepál ukazuje možnosti pomoci turistom

Polemika o tom, ako rezort zahraničia pomáha Slovákom v Nepále, sa odohrala na sociálnej sieti Facebook. Patrik Ziman, riaditeľ Fun rádia, ktorý je v Nepále, sa sťažoval svojmu kolegovi z rádia a ten jeho správu dal na sociálnu sieť. Ziman písal, že honorárny konzul nepohol ani prstom. „Absolútne žiaden kontakt alebo snaha zo strany slovenských úradov,“ tvrdil Ziman.

Na Facebooku zareagoval minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák a výčitky označil za znevažovanie práce tímu ministerstva vrátane zastupiteľského úradu v Dillí a honorárneho konzula v Nepále. „Je pán Ziman v nebezpečenstve? Je zranený? Nie. On sa len sťažuje, že nemá komfort, nadštandard, na aký je zvyknutý,“ napísal Lajčák.

V prípade mimoriadnych situácií, ako sa stala aj teraz v Nepále, naši diplomati pomáhajú s evakuáciou, komunikujú s rodinou, poskytnú pomoc pri zabezpečení lekárskej starostlivosti, pomôžu s vystavením náhradných cestovných dokladov. Slovensko však nemôže poslať vládny špeciál TU-154M do Káthmandu. Podľa ministra vnútra Roberta Kaliňáka letisko je vo vysokej nadmorskej výške, na čo naši piloti nie sú cvičení a problémom je aj krátka pristávacia dráha.

Ministerstvo zahraničia preto pripravilo pre všetkých, ktorí prejavili záujem o skorší návrat domov, miesto na palube osobitného letu, ktorý do Nepálu vyslala česká vláda. „České lietadlo je v Dillí, lebo nedostalo povolenie na pristátie,“ povedal v stredu šéf tlačového odboru ministerstva zahraničných vecí Peter Susko. Koľko slovenských občanov sa vráti českým lietadlom domov, závisí podľa Suska len od ich rozhodnutia a od toho, kedy sa lietadlu podarí dostať povolenie na pristátie.

Ponuku na predčasný návrat domov ponúklo ministerstvo všetkým, na ktorých malo kontakty, ale nie všetci plánujú túto možnosť využiť a chcú naďalej zostať v Nepále. Momentálne na letisku v Káthmandu čaká na české lietadlo sedem Slovákov, ostatní sú na ceste do hlavného mesta. Ako uviedol Susko, do týchto chvíľ sa nepodarilo spojiť s jedným občanom SR z viac ako 80, ktorí boli v Nepále. Z nich sa však už veľká časť vrátila späť do vlasti.

Teraz sa ukázalo, že pred cestou do zahraničia je dôležitá aj dobrovoľná registrácia na stránke rezortu zahraničia. Vďaka tomu je potom jednoduchšia komunikácia pri poskytnutí pomoci.

„Je to prvý predpoklad, aby sa im dalo pomôcť. V mnohých krajinách, kde nemáme veľvyslanectvo, máme honorárnych konzulov. Väčšinou sú to bohatí ľudia, obchodníci, podnikatelia, a tí sú veľmi radi, keď môžu pomôcť. Tým sa chcú jednoducho blysnúť pred nami. Som presvedčený, že systém vypracovaný na ministerstve poskytuje takú pomoc, aká sa v podmienkach danej krajiny dá uplatniť,“ poznamenal bývalý minister zahraničných vecí a súčasný europoslanec Eduard Kukan.

Podľa neho niekedy sú však očakávania slovenských občanov prehnané. „Treba objektívne zhodnotiť možnosti, pretože nie v každej krajine má Slovenská republika veľvyslanectvo. Takže aj konzul sa nemôže okamžite dostaviť na miesto. Na sťažnosti sa treba naozaj pozerať triezvymi očami,“ hovorí Kukan.

Slovenskí občania sa ocitli v zložitej situácii aj pred pár rokmi v Iráne. Ešte v auguste 2012 zadržali iránske úrady Mateja Valucha pre podozrenie zo špionáže v prospech americkej CIA. Slovenskej diplomacii sa podarilo dosiahnuť prepustenie Valucha vo februári 2013. Minister Lajčák označil rokovania za zložité. Povedal, že tento výsledok nestál Slovensko ani euro a neprijalo na seba ani žiadne záväzky.

V roku 2013 sa opäť ocitli Slováci v problémoch v Iráne a hrozilo im väzenie. Osem paraglajderov zadržali takisto pre špionáž, pretože fotili v zakázaných priestoroch, kde sa nachádzali jadrové zariadenia. Irán najskôr prepustil šiestich zadržaných a v decembri ďalších dvoch paraglajderov, ktorých priviezol na Slovensko vládny špeciál.

Bezpečnostný analytik Ivo Samson uviedol, že išlo o štandardnú pomoc, ktorá sa poskytuje každému, kto ju v zahraničí potrebuje. „Ak sa slovenský občan ocitne v zahraničí v problémoch, či si ich už zavinil sám, alebo nie, tak si myslím, že Slovensko musí podporovať vedomie občianstva u bežných Slovákov, že ich štát ich nenechá v štichu. Je to bežná prax, hoci na Slovensku možno nie taká výrazná ako v Izraeli. Tam nasadia aj celú letku, aby pomohli svojmu občanovi v zahraničí,“ uviedol Samson.