Pazaritológovia upozorňujú, že sezóna kliešťa sa na Slovensku začala už v polovici marca, v horských oblastiach nastane onedlho. Kliešte sa prebúdzajú pri teplote nad 7 °C, krátkodobo znášajú aj pokles teploty blízko nule. Ak bude vlhko, tak sezóna kliešťov potrvá do polovice augusta. V septembri a októbri prichádza druhá vlna ich aktivity a vydržia až do príchodu prvých mrazov.
Vplyvom klimatických zmien sa tieto parazity šíria stále do vyšších oblastí. „Monitoring kliešťov vo vegetácii v horských oblastiach Slovenska potvrdil strednú až vysokú hustotu kliešťov práve v polohách okolo 600 – 800 metrov nad morom. Najvyššie nálezy kliešťa boli zaznamenané vo výškach 1 200 až 1 350 metrov nad morom, rekordom je nález z výšky 1 460 metrov na hrebeni Veľkej Fatry,“ povedal riaditeľ Parazitologického ústavu SAV Košice Branislav Peťko. Podľa neho v Alpách kliešte bežne nachádzali aj vo výške 1 600 metrov nad morom, rekordný nález bol vo výške 1 830 metrov.
Prečítajte si aj: Všetko o kliešťoch: Začala sa sezóna. Viete, ako sa chrániť?
„Kliešť obyčajný má u nás najideálnejšie podmienky na strednom Slovensku, no napríklad v horských oblastiach na Orave je ich výskyt najnižší. Kliešte obľubujú vlhko, najviac sa vyskytujú v zmiešaných dubovo-hrabových lesoch,“ spresnil Peťko. „Napríklad v Štrbe sme za hodinu nachytali 20 – 30 kliešťov, niektoré sme našli dokonca aj nad Hrebienkom. Pri Štrbskom plese sme síce žiadneho nechytili, ale jeden psíčkar, ktorého sme tam stretli, tvrdil, že psovi občas nejakého kliešťa vyberie,“ povedal Peťko.
Na južnom Slovensku, ktoré je väčšinou rovinaté, nemusí byť vďaka suchu týchto parazitov veľa. Okrem sucha totiž nemajú rady ani horúčavy nad 30 stupňov. Napriek tomu v nitrianskom okrese už začiatkom marca parazitológovia zaznamenali prvé dva prípady boreliózy, ktorú kliešte prenášajú. Zaujímavé je, že hustotu kliešťov ovplyvňujú aj svetové strany. Na južných svahoch ich je oveľa viac a sú aj vo väčších výškach ako na svahoch severných.
Výskumníci z košického parazitologického ústavu upozorňujú dovolenkárov, že kliešte si môžu doniesť domov aj z prímorských oblastí. Napríklad v Chorvátsku a Grécku je rozmnožený kliešť psí, ktorý človeka napáda len zriedka, v Bulharsku je bežnejší kliešť obyčajný.
„Kliešť psí je v oblasti Stredomoria bežný. Vyskytuje sa v lesnom pásme pobrežnej vegetácie, na zanedbaných, nekosených a neupravovaných – divokých plážach s prístupom túlavých psov,“ vymenoval rizikové miesta riaditeľ parazitologického ústavu.
Môže sa vyskytnúť aj priamo v záhradách domov, kde sú psy aj drobné hlodavce a odkiaľ sa rozlieza do okolia. Tieto miesta sú potenciálnymi zdrojmi kliešťov aj pre štvornohých spoločníkov turistov počas pobytu pri mori. Peťko tiež vystríha dovolenkárov pred tým, aby si domov načierno donášali korytnačky, tie sú nielen chránené, ale môžu byť tiež nositeľmi kliešťov.
V Grécku košickí parazitológovia vyhľadávali lokality kliešťov pomocou psov. „Nalákali sme ich na granule, ktoré sme mali so sebou a prezreli sme ich. Viacero psov malo na tele množstvo kliešťov, tak sme ich pozorovali, kde sa pohybujú a vďaka tomu sme našli miesta, kde bol výskyt kliešťa psieho naozaj vysoký. V Grécku v jednej záhrade ich bolo dokonca také množstvo, aké som ešte nevidel. Na pomerne malej ploche ich boli tisíce,“ opisuje profesor Peťko.