„Do pôrodnice som došla s bolesťami, medzi dverami mi strčili papier na podpis, neskôr som sa dozvedela, že to bol súhlas. S čím? Aké informácie som dostala? Nulové. Lekári sa pri mne striedali, akoby som bola na výstave, civeli na mňa. Silné bolesti mi nedovoľovali od hanby sa prepadnúť,“ pokračuje.
Po pôrode jej bolesti nedovolili chodiť ani sedieť. Zdravotná sestra jej priniesla dcérku do izby, položila ju a odišla. „Nevedela som sa posadiť, dieťa plakalo od hladu a privolaná sestra ma ihneď odbila. Dorazil ma neprofesionálny prístup sestričiek,“ dodala Veronika.
Najväčšiu traumu mala pri vizite. Skupina lekárov sa o nej bavila bez toho, aby si ju všimli, alebo zahrnuli do rozhovoru. „Ak môžem poradiť budúcim mamičkám, nech sa nenechajú personálom odradiť, aby sa dožadovali sa informácii a radšej byť za otravnú fúriu, ako sa nechať ponižovať,“ zakončila mladá mamička.
Nezáujem zdravotníckeho personálu o rodiacu mamičku, žena je len obyčajným kusom v pôrodnici, nedostáva informácie o tom, čo ju čaká, nemá súkromie a často je ponižovaná. Podobné skúsenosti majú aj ďalšie mamičky. Ukázal to výskum, ktorý robilo združenie Občan, demokracia a zodpovednosť.
Z kvalitatívneho výskumu, ktorý robili dva roky, vyplynulo, že v nich často dochádzalo k porušeniam práv žien. „Porušenia sa vyskytovali od príchodu do pôrodnice až do konca hospitalizácie. Jedným z najvypuklejších problémov bol nedostatok informácií, ktoré ženy pociťovali po celý čas, boli tlačené do roly pasívnych prijímateliek prianí a vôle zdravotníckeho personálu,“ uviedla právnička združenia Janka Debrecéniová.
Išlo o výskum uskutočnený formou hĺbkových rozhovorov s 15 ženami, ktoré v posledných troch rokoch rodili v niektorých z pôrodníc v Bratislavskom alebo Trnavskom kraji.
Výsledky podľa Debrecéniovej naznačujú, že je potrebné ešte hlbšie skúmať, ako sa v pôrodniciach dodržiavajú ľudské práva žien. Podľa nej sú síce pôrodnice jediným miestom na Slovensku, kde štát ženám garantuje pôrodnú zdravotnú starostlivosť, ale zároveň sú to relatívne uzatvorené a zvonku ťažko dostupné inštitúcie.
Ako problém právnička považuje nejasný koncept informovaného súhlasu. Poukázala na to, že ženy často v bolestiach podpisovali papier bez toho, aby dostali zrozumiteľné informácie a na základe nich aj priestor na rozhodovanie.
Personál vykonával činnosti bez vedomia rodičiek, napríklad ide o nástrih hrádze. Ženy okrem toho v pôrodniciach nemajú súkromie, sú vyšetrované v prítomnosti ďalších pacientok. Z prieskumu ďalej vyplynulo, že boli často spochybňované, zastrašované, ak si personál chcel uľahčiť prácu, z pôrodníc odchádzali traumatizované.
Pôrodnice podľa Debrecéniovej môžu porušovať ľudské práva žien aj nevedome. Práve preto by si mali kompetentní tieto zariadenia viac všímať. „Zodpovednosť štátu nie je len prijať zákon, ale aj kontrolovať, ako sa dodržiava a či sa neporušujú práva. Ministerstvo zdravotníctva, ako hlavný zodpovedný subjekt, nemá žiadne údaje, hoci by sa o to mal zaujímať a mal by také dáta aj zbierať,“ pripomenula.
Ministerstvo zdravotníctva odmieta, že by sa v našich nemocniciach porušovali práva žien. „Podobné vyhlásenia o porušovaní práv žien považujeme za silné,“ reagoval hovorca rezortu Peter Bubla. Ministerstvo podľa neho neeviduje v danej oblasti žiadne podnety. V prípade, ak má pacientka pocit, že jej bola poskytnutá nedostatočná zdravotná starostlivosť, môže sa obrátiť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. „V otázke porušovania ľudských práv sú kompetentné orgány činné v trestnom konaní,“ upozornil Bubla.
Hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre gynekológiu a pôrodníctvo a viceprezident Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti Miroslav Borovský si uvedomuje, že podobný stav mohol niekde nastať. Apeluje, že ho nemožno zovšeobecňovať na všetky pôrodnice.
„Nie sme v protiklade s týmto združením, skôr hľadáme spoločnú cestu, akoby sme mohli situáciu v pôrodniciach zlepšovať. To čo naznačujú, že sa asi niekde stalo, nemôžeme považovať za všeobecný poznatok. Radi by sme využili ich aktivity na to, aby sa takéto prípady v pôrodniciach nestávali,“ uzavrel Borovský.
Prvou príležitosťou na otvorenie témy bude gynekologicko-pôrodnícky zjazd, ktorý bude v polovici mája. Zdravotníci tam budú debatovať aj o tom, čo ženy v pôrodniciach potrebujú a chcú.