Veritelia vo štvrtok schválili reštrukturalizačný plán a ak ho potvrdí aj súd, Váhostav prežije. Malým živnostníkom mal Váhostav pôvodne vyplatiť len 15 percent dlhov, ale tí sa vzbúrili a vláda zmenou zákona živnostníkom pomohla.
Rozhodla, že štát odkúpi dlhy za polovicu ich hodnoty a tieto peniaze si bude vymáhať priamo od Váhostavu. Denník Pravda oslovil na štvrtkovej schôdzi viacerých veriteľov a všetci boli rozhodnutí ponuku štátu využiť.
Keďže živnostníkom Váhostav dlhuje 54 miliónov eur, štát si musí pripraviť 27 miliónov eur na vyplácanie dlhov súkromnej stavebnej firmy. Váhostav plánuje tieto peniaze vrátiť z budúcich ziskov dosiahnutých prevažne stavbou slovenských ciest a diaľnic.
„Všetci veritelia dostanú nakoniec sto percent z dlhovaných peňazí. Nie zo štátneho rozpočtu, ale z peňazí, ktoré vyprodukuje spoločnosť,“ ubezpečil šéf Váhostavu Marián Moravčík. Prvým testom má byť onedlho súťaž na ďalšiu časť kysuckej diaľnice.
„Celá reštrukturalizácia Váhostavu je obyčajná fraška. Samozrejme, že nezaplatené faktúry predám štátu za 50 percent ich hodnoty, lebo je to lepšie, ako dostať len 18,75 percenta priamo od Váhostavu. No slušne povedané je to len z núdze cnosť. My sme si svoju prácu museli spraviť na 100 percent,“ povedal po skončení schôdze veriteľov Branislav Havlík, konateľ spoločnosti Stas Myjava.
Tejto stavebnej firme dlhuje Váhostav približne 39-tisíc eur za rekonštrukciu čistiarne odpadových vôd v Dubnici. Pre zásah súčasnej vlády môže Stas Myjava predajom nezaplatených faktúr získať 19,5 tisíca eur od štátnej Slovenskej záručnej a rozvojovej banky.
Štát nebude kupovať nezaplatené faktúry schránkových firiem. Po ich započítaní stúpne dlh Váhostavu až na 104 miliónov eur. Práve okolo financovania schránkovými firmami sa rozpútala najnovšia kritika Váhostavu.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Aliancia Fair-play upozorňuje, že súčasný riaditeľ Váhostavu Marian Moravčík zastupoval v minulosti schránkovú firmu, ktorej stavebný gigant dlhuje peniaze. Riaditeľ stavebnej firmy ešte v roku 2010 pracoval pre spoločnosť Lomark.
„Lomark nie je žiadna schránková firma, ale normálna spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá sídli na Slovensku,“ reagoval v Moravčík. Prípadný konflikt záujmov je podľa neho vylúčený, keďže prácu v podobe spravovania nehnuteľností, ukončil pre spoločnosť Lomark už v roku 2011.
„Celý problém s financovaním cez schránkové firmy bude definitívne vyriešený po tom, čo majiteľ Váhostavu zverejní od koho prišli peniaze,“ pokračoval Moravčík. Ten sa tak vo štvrtok večer pokúšal presvedčiť Juraja Širokého o tom, aby verejnosti oznámil, kto a za akých podmienok požičal peniaze na záchranu Váhostavu.
Proti zisteniam Aliancie Fair-play sa Váhostav plánuje brániť na súde žalobou za poškodenie dobrého mena spoločnosti. „Verím, že aj nami zverejnené informácie napomôžu tomu, aby vyrovnanie dlhov Váhostavu prebehlo viac férovo a predovšetkým striktne podľa zákona. Mám za to, že drobných podnikateľov ťahajú za nos a že nedostatok relevantných informácií im komplikuje efektívnejšie sa domáhať svojich práv.“ uviedol Peter Kunder z Aliancie Fair-play.
Právnik upozorňuje na výber správcu
Drobní podnikatelia sa tiež márne snažili prostredníctvom súdu odvolať súčasnú správkyňu reštrukturalizácie Váhostavu Petru Gabrišovú. „Sudkyňa nakoniec potvrdila nezaujatosť správkyne. Proti tomuto rozhodnutiu sa plánujeme odvolať,“ povedal zástupca poškodených drobných podnikateľov Milan Blaho.
Schválený reštrukturalizačný plán Váhostavu musí ešte do 15 dní definitívne odklepnúť nezávislý súd. Za reštrukturalizačný plán Váhostavu hlasovalo 97,6 percenta prítomných veriteľov. Nastavený proces ozdravovania stavebnej spoločnosti by prešiel aj bez podpory schránkových firiem.
Opozícia proces reštrukturalizácie označila za podvod. „Je pre mňa šokujúce, že sa opozícia snažila ovplyvniť schôdzu veriteľov a jej cieľom bolo, aby Váhostav išiel do konkurzu, keďže konkurz by znamenal stratu práce pre zhruba 1¤500 zamestnancov Váhostavu a zároveň by nebol uspokojený žiadny veriteľ,“ reagoval premiér Robert Fico.
Kauzu okolo Váhostavu sa minulý týždeň pokúšali vyriešiť aj poslanci parlamentu prijatím viacerých zmien Obchodného zákonníka. "Základným problémom zostáva, že správcu reštrukturalizácie si stále vyberá a platí dlžník, ktorý ide do reštrukturalizácie.
Takto vybraný správca má prirodzenú motiváciu brániť záujmy reštrukturalizovanej firmy a nie jej partnerov s nezaplatenými faktúrami," priblížil právnik Radovan Pala, partner v advokátskej spoločnosti TaylorWessing.
Na rozhodnutí správcu pritom je, koho nepreplatené faktúry v reštrukturalizácií uzná a koho, naopak, poprie. "Pokiaľ ide o ochranu veriteľov, najpodstatnejšie je to, aký vplyv má na samotné rozhodovanie v procese reštrukturalizácie.
Prijatá novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii v tomto smere prináša významné posilnenie práv veriteľov, najmä vo vzťahu k popieraniu pohľadávok a priznávaní hlasovacích práv," uviedla hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Alexandra Donevová.
Firmy tiež v prípade neuznania pohľadávok majú možnosť obrátiť sa na súd. Rozhodnutie súdov v praxi trvá aj roky a popretí veritelia strácajú hlasovacie práva a vplyv na reštrukturalizáciu. Navyše dlžník má v reštrukturalizácii priestor na to, aby špekulatívne vytváral veriteľov prvej a druhej kategórie.
"Nové pravidlá účinne nebránia tomu, aby sa dlžník dohodol s dôležitými veriteľmi na odsúhlasení reštrukturalizačného plánu, cez ktorý v najbližších piatich rokoch vyplatí všetkým veriteľom päť percent pohľadávok.
Zákon neobsahuje žiadnu poistku pred tým, že dlžník už v priebehu trvania plánu vybraným veriteľom vyplatí až do 50 percent ich pohľadávok, kým malí dostanú len odsúhlasených päť," priblížil Pala.
Špekulanti by mali byť potrestaní
Malých veriteľov by mala chrániť okamžitá možnosť exekúcie pohľadávky až do výšky 50 percent hodnoty nezaplatených faktúr po skončení trvania plánu. "Tu je problém v tom, že doba trvania reštrukturalizačného plánu spoločnosti sa môže odsúhlasiť, schválne preženiem, až na dvadsať rokov, vďaka čomu sa drobní živnostníci ani nemusia dožiť možnosti exekúcie,“ uviedol Pala.
Nezabezpečení veritelia majú po ukončení ozdravného procesu aj ďalšie právne nároky. Ozdravená spoločnosť je totiž z budúcich ziskov povinná vrátiť veriteľom až sto percent hodnoty nezaplatených faktúr.
To bude vo väčšine prípadov behom na dlhé trate. „Odhadujem, že sto percent nezaplatených faktúr bude Váhostav schopný uhradiť v priebehu najbližších desať rokov,“ uviedol Moravčík.
Ako najvýhodnejšia možnosť sa javí predanie pohľadávok za 50 percent ich hodnoty Slovenskej záručnej a rozvojovej banke. Túto možnosť ponúkol poškodeným podnikateľom aj premiér. Takéto riešenie považuje za najprijateľnejšie aj Jozef Válek, konateľ spoločnosti Energy Pro.
„Za získané peniaze môžete napríklad vyplatiť preklenovací úver od banky,“ povedal. Válek už prišiel o peniaze v štyroch reštrukturalizáciách.
„Je veľmi dôležité, aby špekulanti, ktorí v reštrukturalizácii cielene oberajú živnostníkov o peniaze, boli za to konečne potrestaní. Na Slovensku to v stavebnom biznise mnohokrát funguje tak, že ak sa živnostník sťažuje na nezaplatenie faktúr, tak je mu naznačené, že ak bude príliš vyskakovať, tak nabudúce nedostane žiadnu prácu,“ uzavrel Stanislav Čižmárik, prezident Slovenského živnostenského zväzu.
Preto je podľa neho veľmi dôležité, aby polícia vyšetrila, či sa firmy v reštrukturalizácii dostali do problémov pre zlé rozhodnutia manažérov, alebo išlo o cielené ošklbanie malých firiem a živnostníkov o peniaze.