Z nej vyplýva, že vlani najviac pochybili chirurgovia, internisti a všeobecní lekári. A to tým, že nesprávne stanovili diagnózy, podceňovali stav pacientov, nesprávne ordinovali lieky a nerozpoznali možné komplikácie. Kritika neobišla ani nemocnice.
V minulom roku úrad riešil 1 918 podaní. Pacienti boli najviac, až v 56,78 %, nespokojní s postupom pri liečbe, podania sa týkali úmrtí v súvislosti s poskytovanou zdravotnou starostlivosťou aj odmietnutia vyšetrenia, ale aj poplatkov či poškodenia zdravia. Väčšinu podaní však úrad vyhodnotil ako neopodstatnených.
Za nesprávne poskytnutú zdravotnú starostlivosť však uložil 108 priamych pokút v sume 190 300 eur. Najviac sankcii, 29, udelila pobočka úradu v Trnave, najmenej pobočka v Banskej Bystrici 11. Úrad navrhol aj opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov.
| Počty pochybení zdravotníkov za rok 2014 | |
|---|---|
| Podľa špecializačných odborov (prvých desať) | |
| Chirurgia | 31 |
| Vnútorné lekárstvo | 30 |
| Všeobecné lekárstvo | 21 |
| Gynekológia a pôrodníctvo | 15 |
| Anestéziológia a intenzívna medicína | 14 |
| Stomatológia | 9 |
| Urgentná medicína | 9 |
| Urológia | 8 |
| Neurológia | 8 |
| pozn. jedno podanie môže obsahovať viac foriem poskytovania ZS | |
„Úrad sa snaží vždy konať čo najspravodlivejšie a na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pôsobiť preventívne a edukačne,“ uviedla predsedníčka úradu Monika Pažinková. Z tohto dôvodu aj tento rok vydáva zborník kazuistík – klinicky zaujímavých prípadov, ktoré úrad prešetroval.
Jeho cieľom je podľa Pažinkovej upozorniť na nezvyčajné prípady a postupy, ktoré sa môžu v praxi vyskytnúť, ako aj na niektoré chyby a nedostatky, z ktorých je možné sa v budúcnosti poučiť. Prístupný je každému na internetovej stránke úradu.
Ako si nechcené prvenstvo chirurgov v pochybeniach vysvetľuje operatér Peter Šimko? Chirurgia je podľa neho náročný odbor. „U nás je na vysokej úrovni, ale v medicíne nikdy nemáte všetko stopercentné,“ uviedol Šimko. Ako dodal, chirurgovia robia najviac výkonov, ich výsledky sú často nezvratné a zlyhať môže aj ten najlepší lekár.
Prezident Asociácie súkromných lekárov Ladislav Pásztor hovorí, že lekárske povolanie treba vnímať ako každé iné. „Lekár, podobne ako ktokoľvek iný, môže v určitých situáciách zlyhať, máme ročne niekoľko miliónov pacientov a chyby sa robia,“ uviedol Pásztor. Podľa neho by bolo najlepšie, keby žiadne pochybenia nenastali.
Upozorňuje však, že napríklad všeobecný lekár je v službe stále. Ambulancia, návštevy pacientov, nočné služby. „Kto od neho môže chcieť, aby po 20 hodinách práce nezlyhal? Som presvedčený, že ak zlyhal lekár, bolo to práve pre tento problém,“ tvrdí.
| Počty pochybení zdravotníkov za rok 2014 | ||
|---|---|---|
| Podľa predmetu podania | ||
| Predmet podania | počet | podiel v % |
| Nespokojnosť s postupom pri liečbe | 1089 | 56,78 |
| Úmrtie | 419 | 21,85 |
| Iné | 93 | 4,85 |
| Etika | 52 | 2,71 |
| Odmietnutie vyšetrenia | 44 | 2,29 |
| Poplatky | 44 | 2,29 |
| Nesprávna diagnóza | 40 | 2,09 |
| Organizácia práce | 30 | 1,57 |
| Zdravotná dokumentácia | 24 | 1,25 |
| Poškodenie zdravia | 14 | 0,73 |
Lekárom podľa Pásztora nie je ľahostajné, ak poškodia pacienta. „Na verejnosti sa o tom nehovorí, ale lekár svoju chybu prežíva veľmi ťažko, nie je to jednoduché ani pre neho, najmä ak sa snažil a chyba sa aj napriek tomu stala,“ dopĺňa Pásztor. Z každej chyby sa treba poučiť, pozrieť sa na to, čo ju spôsobilo.
Pacienti však s názorom Pásztora, že lekárske povolanie sa dá porovnávať s inými bežnými, nesúhlasia. „Lekár má oveľa vyššiu zodpovednosť, a ak si nie je lekár istý svojou diagnózou, má možnosť privolať si konzílium, môže to konzultovať s viacerými odborníkmi,“ uviedla prezidentka pacientskej organizácie Asociácie na ochranu práv pacientov Katarína Kafková.
Lekári by podľa nej mali byť viac vzdelávaní a poučení o prípadoch, ktoré sa skončili smrťou. V minulosti po takejto udalosti absolvovali povinné semináre všetci zainteresovaní doktori vrátane patológa aj primára oddelenia. „Či sa to deje aj v súčasnosti, neviem,“ povedala Kafková.
Pacientke nenaordinovali lieky na trombózu
„Pri úmrtí 31-ročnej pacientky úrad konštatoval, že zdravotná starostlivosť nebola pacientke poskytnutá v dostatočnom rozsahu, v pooperačnom období u nej nebola realizovaná správna prevencia trombózy,“ píše sa v kazuistikách správy Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Mladá žena nastúpila do nemocnice na operáciu pruhu. Keďže v minulosti prekonala žilovú trombózu, to ju pri akomkoľvek operačnom výkone klasifikovalo do vysokorizikovej skupiny. Navyše pacientka mala nadváhu až obezitu a fajčila. Takíto pacienti by mali brať lieky na riedenie krvi a nosiť elastické pančuchy. Žena síce mala správne bandážované nohy a dostávala aj lieky na riedenie krvi, ale iba dva dni po operácii. V prevencii sa ďalej nepokračovalo.
U takýchto pacientov má takáto liečba trvať minimálne sedem dní. U 31-ročnej pacientky na štvrtý pooperačný deň došlo k pľúcnej embólii, pomôcť jej už nedokázali.
Lekári podcenili diagnózu
V ďalšom prípade lekári pri 72-ročnej pacientke nerozpoznali náhlu brušnú príhodu. Do nemocnice ju prijali pre bolesti v oblasti žalúdka, trpela nechutenstvom až odporom k jedlu, nafukovalo ju.
Naordinovali jej lieky na tlmenie bolesti, tie jej však nepomáhali. Žene sa navyše stav zhoršil, pridružil sa zápal. Napriek tomu lekári ani nasledujúce dni neurobili žiadne ďalšie vyšetrenia. Pacientka onedlho zomrela.
„Diagnostika napredujúcich bolestí brucha nebola u pacientky realizovaná v dostatočnom rozsahu a správne,“ uvádza správa úradu. „Napriek dostupným údajom, pozitívnym zápalovým ukazovateľom, zhoršujúcim sa ťažkostiam a klinickému obrazu nebola zvažovaná možnosť náhlej brušnej príhody. Neboli zrealizované ani kontrolné laboratórne ani základné zobrazovacie vyšetrenia brucha. Lekársky monitoring klinického stavu pacientky nebol dostatočný,“ tvrdí správa úradu.